Prof. Jaroslav Husár: Aj my sme vedeli ekonómiu
Bratislava/Rohovce 27. septembra 2026
Nemôžem nezačať citátom: „Zoznamy sankcií EU sú súčasťou príloh rezolúcií Bezpečnostnej Rady OSN („BR OSN“) a príloh jednotlivých nariadení EÚ, ktoré zaväzujú všetky finančné inštitúcie členských štátov okamžite zmraziť finančné a ekonomické zdroje sankcionovaných osôb.“ Na internete čitateľ nájde aj takzvanú sankčnú mapu EÚ.
Ekonómia sa zaoberá ekonomickou politikou štátu a rozumie sa ňou:
- fiskálna politika – verejné výdavky, dane, transfery, deficit a verejný dlh
- monetárna politika – úrokové sadzby, kvantitatívne uvoľňovanie
- kurzová politika – likvidita bankového systému
- obchodná politika – clá, kvóty, antidumpingové opatrenia, preferenčné dohody
Jej dôkladné aplikovanie v EÚ mi chýba. Zo všetkých týchto oblastí majú slovenskí ekonómovia diela. Spomeniem štyri naše osobnosti a jednu z ČR aspoň cez ich bázické tvrdenia.
Profesor Rudolf Briška.Predovšetkým spomeniem nielen jeho dielo. Myslím tým aj jeho tvorbu, ktorú reprezentujú jeho články, či to, že Briška bol aj tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Pretože som dobre poznal prof. R. Brišku a jeho posolstvo, v tejto úvahe musím napísať to, že slovenskí ekonómovia boli odborne pripravení na riešenie ekonomických problémov aj vďaka nemu aj po roku 1989. Prečo? Lebo dôkladne poznali základné ekonomické poznatky. Briška sa zaoberal národohospodárskou politikou a štatistikou.
Podstatu poznatkov nájdeme v jeho knihe Národné hospodárstvo z roku 1943 píše:
“Nejestvuje preto čistý typ kapitalistického alebo socialistického hospodárstva, alebo že by socialistické hospodárstvo bolo poslednou fázou hospodárskeho vývoja, lebo v dejinách je známy už aj spätný vývoj od socialistického hospodárstva ku kapitalistickému. Tu treba pripomenúť, že nijaká forma hospodárska, hospodársky systém sa trvale neudrží a po čase musí byť vystriedaný iným systémom, ktorý aspoň podľa názoru (budem o tom hovoriť v kapitole 8) svojho súčasného obyvateľstva lepšie mu bude môcť získavať prostriedky na uspokojovanie jeho potrieb, ako doterajší systém. Každý hospodársky systém v živote ľudstva je iba epizódou, udalosťou historicky sa odohravšou, minulou“.
Profesor Briška tvoril aj počas vojny. Venoval sa aj zásobovaniu obyvateľstva a cenovej regulácii
Zaoberal sa aj teóriami, ktoré vysvetľujú hospodárske cykly, ktoré aj dnes nielen naša ekonomika prežíva. On sa rozhodol pre pojem hospodárske vlnenie. Ekonomika sa nevyvíja po priamke.
Profesor Imrich Karvaš – teoretik a aj praktik. Priam v literatúre zriedkavé poznatky nám zanechal Karvaš. Keď 14. marca 1939 vyhlásili Slovenský štát, v obehu zostali československé peniaze, ktoré však boli oddelené od peňazí rovnakej meny v českých krajinách colnou hranicou. Avšak vládne nariadenie s mocou zákona zo dňa 14. apríla 1939 zaviedlo na Slovensku vlastnú menu. Jej jednotkou sa stala „slovenská koruna“ so skratkou Ks a mala zlatý obsah 0,03121 g rýdzeho zlata. Dňa 4. apríla 1939 bola založená Slovenská národná banka v podstate na rovnakých princípoch ako Národná Banka Česko-Slovenská. Stal sa guvernérom. Veľmi hlboké poznatky nám zanechal v knihe Základy hospodárskej vedy 2 (1948) v časti o peniazoch hovorí to, čo sme dnes viac-menej zanedbali, neustrážili. Reálne ekonomiky, jej vedúce ekonomické osobnosti však dnes na poznatky nášho velikána zabudli (nielen politici). Ale aj vláda.
Prof. Karvaš už v roku 1948 napísal, čo da deje v Európe:
„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.
Prečo EÚ neaplikovali záver z citátu Karvaša?
Profesor Jozef Sojka. V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí:
„Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“
Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
- zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu,
- zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila,
- pripustiť tlak svetového trhu.
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika a rovnováha (1970):
„Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém, ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie, nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“
Zanechal poznatky, ktoré pozdvihli ekonomiku a ekonomickú gramotnosť na Slovensku. Zabúda sa na to. Nevedeli to predstavitelia zmeny, či transformácie na Slovensku v roku 1989.
Písali ekonómovia EÚ o tolerantnom ekonomickom systéme?
Profesor Viktor Pavlenda, v roku 1951 absolvoval VŠE. Ašpirantúru robil v ZSSR. Keď sa vrátil zo štúdii v ZSSR, začal prednášať politickú ekonómiu socializmu. Bol najmladším rektorom školy v Československu.
V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený profesorom Pavlendom. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z katedry PE. Popri politekonómoch z VŠE L. Klinkovi, J. Košnárovi, J. Přívarovi a Z. Hábovi z UK sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc. H. Kočtúch a J. Rosa.
Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Autori si vytýčili cieľ posunúť diskusiu od otázky „prečo stagnuje politická ekonómia socializmu“ k otázke „ako postupovať, aby nestagnovala“.
Po roku 1990 u nás nič také nebolo publikované.
Najzávažnejším jeho dielom je Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR (1968). Poukážem hlavne na kapitolu dva. Jej názov je Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania, ktorá má tieto časti:
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Nič také nám pri transformácii neponúkla EK. Tvrdili, že zaostávame. Prvoradé bolo 29 kapitol. Privatizácia a transformácia zatienili vedu.
Veľký český ekonóm profesor Karel Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov.
Dnes sme na to zabudli a máme chaos.
Toto nevedeli v EÚ, teda aká silná bola ekonómia v SR, či ČR. Naša transformácia začala, prinajmenšom zvláštne. G. Verheugen, bývalý eurokomisár pre rozširovanie EÚ, sa zaujímal o 29 kapitol a nie o fungovanie ekonomiky Slovenska a jej ekonomický výkon. Nestretol sa s ekonómami Slovenska.
Prečo mala transformácia spočívať v týchto krokoch:
- liberalizácie cien
- úsporná rozpočtová a menová politika
- liberalizácia zahraničného obchodu, t. j . zrušenie monopolu štátu v zahraničnom obchode
- rýchla a rozsiahla privatizácia
- ???
Problémov bolo veľa, ako sme to cítili po r. 1989 v každodennom života , pretože sa do fungovania ekonomiky votrela aj globalizácia.
Ktorý ekonóm z našich poslancov europarlamentu je s dôverou prijímaným ekonómom? Kto z nich má múdru a výsledkom korunovanú prácu?
My sme ozaj vedeli ekonómiu. Sankcie nie sú riešením.