Peter Kasalovský: Davos 2026 – obohacujúci duch minulosťou
Breatislava 23. januára 2026
Na davoské výročné mítingy World Economic Forum som chodil od 1994. roka. Desaťkrát som vycestoval do Davosu, aby som zmúdrel ako „mediálny líder“ a tiež ako hosť jedinečného fóra za naše združenie. Iné také fórum dodnes nejestvuje, a to napriek snahám viacerých svetových lídrov. Je tomu tak preto, že jeho zakladateľovi a predstaviteľovi prof. K. Schwabovi sa podarilo vytvoriť ovzdušie nie pre jednotlivcov, ale pre všetkých, ktorí niečo už dokázali a majú schopnosť ovplyvňovať pozitívne riešenia problémov a tiež vývoj ako taký, a teda byť spojený so všetkou múdrosťou tohto sveta. Bolo to fórum vskutku nielen o celosvetových otázkach, ale aj o regionálnych a postupne aj o viacerých odvetviach v blízkej budúcnosti, ktoré sú významné pre každého človeka.
Bol som v Davose, no i na dvoch európskych fórach v Salzburgu takmer 100 dní. Ako som mohol byť po každom mítingu ovoľačo rozhľadenejší ?! Na jednom z mítingov ma pozval na večeru legenda podnikania Tomáš Baťa a k stolu pozval aj bývalú ministerku zahraničných vecí USA M. Albrightovú. Niečo vyše hodinu som počúval názory na bývalé a rozdelené Československo, potom na slovenské pomery, ale aj na Biely dom a jeho „obyvateľov“. Bolo to až na neuverenie, že sa prejavovali až spontánne a so znalosťou pomerov ako fanúšikovia bývalých štátov „sovietskej sféry“.
V inom roku v kongresovej sále diskutovali dvaja z troch účastníkov : komisár EKHans van den Broek a český premiér V. Klaus o celoeuropskej integrácii, o plusoch a mínusoch prístupových procesov do EÚ. Ten tretí bol z Rumunska, ale do výmeny názorov nevstupoval. Ani vtedy, keď V. Klaus vychrlil fakty o prístupových podmienkach pre poľnohospodárov. Keď V. Klaus upozornil diskusného protivníka, že integrácia nie je predsa o jednostrannom záujme o členstvo, ale o vzájomnom a viacmenej rovnomernom približovaní sa, tak potom poznamenal, že to v Bruseli akosi nechápu… – a absolútne plná kongresová sála búrlivo tlieskala.
Prof. K. Schwab prišiel aj na Slovensko v novembri 1996 a už na viedenskom letisku zdôraznil novinárom, že prijal pozvanie nášho združenia. V SND, ktoré bolo v štrajku, vďaka Š. Nosáľovi sa prezentovala Lúčnica fériou „Aby nám lepšie bolo“. V pauze mi prof. K. Schwab položil otázku, či som stále taký skeptik, či ma nenadchol predseda EK J. Santer svojou víziou o tom, ako by sa mala vyvíjať Európa. I keď realizácia jeho agendy nebude vôbec jednoduchá. A pamätal si aj to, že jeden zo svetových lídrov mi po prejave J. Santera na podporu zmeny môjho myslenia „ponukol“ akože švajčiarske nulové HDP. A dodal, ako som ho dobehol. Pobavene ma citoval i keď nepresne : „Áno, nulové HDP, ale s celou základňou, a predovšetkým s bankovým sektorom“.
Faktom je, že združenie a mňa vnímal ako priateľov. A my tiež, lebo, keď sme potrebovali komunikovať spätne o niektorých problémoch, tak nebol nijaký problém. Ani vtedy, keď som mu poslal „sťažnosť“ na dehonestačnú pozíciu SR v rebríčkovom hodnotení konkurencieschopnosti WEFom. Boli to časy, aj keď ich vnímam ako účastník davoských a salzburgských mítingov z rokov 1994-2004. Ako ich hodnotiť, keď vskutku išlo takpovediac o myslenie sveta a líniu k jeho novej kvalite, výmenu názorov, o postupné akceptovanie lídrov zo štátov z bývalej sovietskej sféry vplyvu. Západ si akosi nemohol zvyknúť, že jeho osobnosti nie sú o nič dôležitejšie ako tie z centrálnej a východnej Európy. Boli to aj exkurzie do blízkej aj vzdialenej budúcnosti. A to aj za účasti lídrov zo štátov, ktoré v súčasnosti majú punc nepriateľov, či nežiaducej konkurencie. Popravde, objavovali sa aj náznaky budúcich problémov samotného fora a v globálných pomeroch.
Súčasný švajčiarsky šéf celosvetového mítingu WEFu A. Zwinggi deklaroval, že duch, ktorý stvoril prof. K. Schwab je zachovaný na 100 percent. Uviedol aj to, že sa tohtoročného mítingu nezúčastňuje z vlastnej vôle. Chcel by som veriť, že s duchom je to tak, lenže mediálne výstupy dokumentujú opak. Davos bol o jednej osobnosti – o prezidentovi USA D. Trumpovi, a o tom, ako realizuje politiku „USA prvé“, ktorú uviedol na svojej inaugurácii a celému svetu oznámil pred rokom, že pre USA sa začína „zlatú éra“. Vo februári 2025 sme zverejnili takúto informáciu :
„V súčasnosti pracujeme na dokumente o reakciách štátnych lídrov na vianočné posolstvo pápeža Františka, ktorému sme listom zo 17. 1. 2025 poslali charakteristiku našich názorov a iniciatív v 21. storočí. Dospeli sme aj k názoru, že sa treba znova obrátiť na lídrov veľmocí – predstaviteľov Spojených štátov, Ruskej federácie a ČĽR s podnetom, aby globálnu budúcnosť a súčasný krízový stav riešili spoločne s ostatným svetom, obrazne, s každým obyvateľom našej planéty. Oslovili sme už aj prezidenta USA D. J. Trumpa. Želajme si dobré dni s belasou oblohou a návrat do lepších čias, keď „zlatá éra“ by nemusela začať len v Spojených štátoch, ale aj v iných štátoch, kde bude mať konečne navrch zdravý rozum.“
Faktom je, že nikde na svete sme nenašli obdobný názor o tom, že by nemalo ísť len o zlatý vek pre Ameriku, ale pre celý svet. V liste prezidentovi USA D. Trumpovi bola aj „Mierová cena zo Slovenska 2015“ pre tvorcov protivojnového filmu „Tenká červená čiara“ v réžii T. Malicka z roku 1998 – epopeje o ľudskosti, o vojnovom bese a o hrdinstve amerických vojakov pri vyloďovaní sa a v bojoch s japonskými nepriateľmi na ostrov Guadalcanal v roku 1942. Dodnes nemáme nijakú správu, kde skončila naša pocta a s ňou medaila.
Treba chápať zaneprázdnenosť lídrov, ale niet takých lídrov, ktorí by mali byť vnímaní ako nedotknuteľní spasitelia akéhokoľvek typu. Prezident USA D. Trump zatienil tohtoročný výročný míting WEFu a jediným výsledkom je, že si nijaký smrteľník nemusí klásť otázku „Byť, či nebyť“. Nadchol Svet , a, samozrejme 3 tisíc účastníkov, ako zabezpečuje „zlatý vek“ v Spojených štátoch?! Jasne sa vyjadril, že nezabudne na tých, ktorí boli proti jeho záujmu získať Grónsko. Do daru dostal nobelovskú medailu od jej vlastníčky, má ambíciu kreovať nový svetový orgán a byť jeho doživotným šéfom, pričom za členstvo je poplatok 1 mld USD. Nepočuť však súhlas ostatného sveta, a tak máme vážny dôvod rozmýšľať ako ďalej.
Výročný míting WEFu je za nami. Nepochybujme, že tých tri tisíc účastníkov využil davoský čas na dialógy. A možno sa začne cesta WEFu k témam, ktoré ako sa hovorí „hýbu svetom“ a životmi ľudí. .Je tu totiž hrôza na Ukrajine, je tu hrôza v Gaze, jestvujú ďaľšie ohniská občianskych a medzištátnych konfrontácií, čas beží a hrozba kolapsu – skazy pretrváva, je tu niekoľko lídrov, ktorí hovoria, že je tu čas, keď sa môžu zmeniť globálne pomery. Je tu hrozba jednej autority, a preto v tomto čase odišiel náš list pápežovi Levovi XIV. s naším opakujúcim sa podnetom od 2014. roka, že je najvyšší čas zvolať celosvetovú konferenciu o mieri a o rovnom práve na ľudskú dôstojnosť.
P.s.
Dodal by som, že prof. K. Schwab, T. Baťu, V,. Klaus, J. Santea, Š. Nosáľ boli poctení Zlatým biatcom a prof. K. Schwab je laureátom „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2020.