Ako vidí Svet a seba v ňom Peter Mihók ?

Bratislava 19. februára 2023

Sú to lídri z našej planéty ?

Druhá časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru.

Deviaty rok plynie odvtedy, keď viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik  – sebazničenie našej civilizácie.

Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.

Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie v čudesnej kóme. Obdobne tomu je aj v informovanosti o  štátnych prevratoch a následných občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov  v nich.

Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života  ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani Spojené národy, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum.

Na rozdiel od súčasných aktérov  medzinárodných vzťahov a vôbec politiky  treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako druhého prezentujeme člena Medzinárodného mierového výboru, laureáta „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“, Zlatého biatca, vyše troch desaťročí predstaviteľa SOPK, ako aj čestného predsedu Svetovej komorovej federácie doc. Ing.  Petra Mihóka, CSc.  

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment – udalosť – proces vás najviac znepokojuje ?

Súčasná situácia je len prejavom zásadných spoločenských, ekonomických či technologických zmien, ktoré ľudstvo, symbolicky to datujeme, od začiatku nového milénia prežíva. Tieto zmeny majú korene v minulosti, ale výrazne prednaznačujú našu budúcnosť. Každý takýto prechod, či prerod je sprevádzaný vojnami, vzburami, pandémiami či revolúciami. Čiže v súčasnosti len registrujeme to čo niektorí charakterizujú ako „déja vu“, čiže odovzdávanie hodnotového štafetového kolíka v historickom vývoji ľudstva. Z tohto pohľadu všetko čo sa deje je dôležité, aj keď si to práve neuvedomujeme.

Znepokojuje ma vysoký stupeň virtualizácie a s ním spojený nemenej vysoký stupeň dehumanizácie nášho života. Dôležitý bude výsledok  boja medzi virtualitou a realitou. Stráca sa statočnosť, šľachetnosť, svedomie i chrabrosť.

 Ktoré obdobie vo vašom živote bolo pre najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?

Moja generácia je svedkom a účastníkom celej povojnovej histórie našej krajiny, Európy či vlastných osobných alebo rodinných príbehov. Naše príbehy sa odohrávali a aj naďalej odohrávajú v tomto pomerne širokom kontexte udalostí, v ktorých sme museli formulovať svoje postoje, vychovávať svoje deti či pôsobiť na vytváranie názorov a riešení v okruhu svojho pôsobenia. Z tohto pohľadu spätne hodnotiac tým najžičlivejším a súčasne aj najkrajším obdobím boli všetky tie etapy života za ktoré sa ja osobne ani s odstupom času nemusím hanbiť bez ohľadu na podmienky v ktorých som žil. To isté platí aj pre spoločnosť ako takú. Čím viac takýchto pozitívnych príbehov sme vytvorili, tým sme my aj spoločnosť šťastnejší a užitočnejší.

Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ? Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?

Svet a Európa v ňom sa výrazne polarizuje. Z tzv. bipolárneho sveta sa na krátku dobu stal unipolárny a dnes prerastá do multipolárneho politického a ekonomického priestoru. Jeho finálna podoba sa síce črtá, avšak prebiehajúce boje o pozície jednotlivých hráčov v ňom sú jednou z príčin politickej nestability a rizika vojnových konfliktov. Absentuje tu protiváha proti tejto politike hegemonizácie a polarizácie v podobe krajín, ktoré nevidia svoju budúcnosť v začlenení sa do niektorých existujúcich alebo formujúcich sa politických a vojenských blokov. Takýmto bolo Hnutie nezúčastnených krajín, ktoré vzniklo začiatkom 60-tich rokov 20. storočia ako protiváha vtedy proti bipolárnemu svetu a vo svojom vrcholnom štádiu reprezentovalo 118 krajín sveta a ďalších 18 pozorovateľských štátov. Bohužiaľ od roku 2006, kedy sa uskutočnila posledná konferencia sa Hnutie dostalo do ofsajdu. Avšak je to cesta k lepšiemu vybalancovanejšiemu svetu.

Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?

Jednou z charakteristík súčasnej etapu vývoja spoločnosti je, že je to informačná spoločnosť a niektorí začínajú hovoriť o budúcej post informačnej spoločnosti. Toto akoby naznačovalo, že každý má neobmedzený prístup k informáciám, vie sa v nich orientovať a vie sa podľa nich riadiť. Stupeň digitalizácie posúva informačnú spoločnosť ešte viac dopredu. Paralelne s týmto pozitívnym javom sa však objavujú skutočnosti, ktoré ju derivujú do inej polohy, oveľa menej pozitívnej. V prvom rade je tu snaha najmä zo strany tzv. politického či informačného mainstreamu  selektovať informácie a tým vnucovať názor, ktorý im je blízky a vlastný. Dôsledok je, že sa šíri veľa falošných informácií, rastie informačný smog a informačná vojna dominuje v prístupe k informáciám. Príčina je  v nízkej informačnej gramotnosti, ale najmä v tom, že informatizácia nie je spojená s rozvojom vedomostnej spoločnosti a centrum myslenia sa postupne presúva z mozgu do prstov na klávesnici. Mnohí prepadli ilúzii, že vedomosti sú zbytočné, lebo všetko je na webe. Toto plne platí aj v informovanosti o súčasných udalostiach.

Kedysi český kráľ Juraj Podebradský odstúpil od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli  tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?

Vojenská sila v spojení s finančnými nástrojmi stále zostáva rozhodujúcim nástrojom politiky aj v nastupujúcom multipolárnom svete. Stálymi členmi Bezpečnostnej  rady OSN sú iba jadrové mocnosti. Už to samotné dokazuje dominanciu vojenskej sily v medzinárodných vzťahoch. Výrazný nárast nákladov na zbrojenie na úkor nákladov na boj s chudobou a biedou, nákladov na zdravie, vzdelávanie či ekológiu ukazuje kam smerujú v súčasnosti snahy politických lídrov. Slovo mier sa vytráca z politického slovníka, hoci práve ono by malo byť cieľom rozhodujúcich politických aktivít bez ohľadu na to či ide o malé, stredné, či veľké krajiny, vrátane tzv. superveľmocí. Ideológia je najväčším nepriateľom spolunažívania. Ideológia vymazáva zo vzťahov rešpekt, úctu a sleduje iba presadzovanie vlastných záujmov. Nepriateľstvo už nie je iba nenávisť, je to neschopnosť žiť v zhode.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.

Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk  odpovede  podnikateľov Ladislava Krajňáka a Jiřího Mikulenku a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na  138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.