Ako vidí Svet a seba v ňom prof. Jozef Masarik
Bratislava 17. februára 2023
Sú to lídri z našej planéty ?
Deviaty rok plynie odvtedy, keď viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik .- sebazničenie našej civilizácie.
Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine, nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.
Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie v čudesnej kóme. Obdobne tomu je aj v informovanosti o štátnych prevratoch a následných o občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov v nich.
Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani Spojené národy, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum.
Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako prvého prezentujeme člena Medzinárodného mierového výboru, laureáta Zlatého biatca, jadrového fyzika, renomovaného vedca a vysokoškolského pedagóga prof. RNDr. Jozefa Masarika, DrSc.
- Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment – udalosť – proces vás najviac znepokojuje ?
Súčasná medzinárodná situácia je najhoršia akú si pamätám odkedy vnímam svet. Najviac ma znepokojuje možnosť vypuknutia otvorenej vojny medzi Ruskom a NATO na území Európy a teda aj Slovenska.
2. Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre Vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Pre našu spoločnosť, centrálnu a východnú Európu to bolo z môjho pohľadu obdobie transformácie zo socializmu na slobodnejšiu spoločnosť. Urobilo sa v tomto procese mnoho chýb, na ktoré doplácame až dodnes, ale keďže to bolo niečo nové, tak sa niektorým z nich vyhnúť nedalo, no mnohým sa aj dalo, len na to nebola vôľa. Chamtivosť a túžba po moci zvíťazili nad proklamovanými ušľachtilými cieľmi. Napriek tomu pozitíva však jednoznačne prevažujú nad negatívami.
Pre mňa najlepšou etapou v živote boli moje pracovné pobyty v USA, Nemecku a Švajčiarsku v rokoch 1992-1999, počas ktorých som nielen odborne vyrástol, ale som si založil aj rodinu. Samozrejme okrem môjho bezstarostného detstva v mojom rodnom Jalovci.
3. Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov?
Politika všetkých veľmoci je založená na brutálnom a bezohľadnom presadzovaní svojich často zvrátených záujmov. Niekedy ich presadzujú skryte, inokedy otvorene. Na to potrebujú byť vojensky silné a preto sú hnacím motorom pretekov v zbrojení. EU, podľa toho ako presadzuje záujmy obyčajných Európanov za veľmoc počítať nemožno.
Bez zasahovania do vnútorných záležitosti iných štátov by nemali kde a ako presadzovať svoje záujmy a tak to bez akejkoľvek zábrany a bez rešpektovania medzinárodných zákonov robia. Priam učebnicový príklad tohto konania je súčasné dianie na Ukrajine.
4. Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Každá veľmoc má ambíciu mať hegemonistickú pozíciu vo svete a tomu podriaďuje svoje politiky. Ak by nejaká veľmoc takú ambíciu nemala, tak by nebola veľmocou, ani lokálnou, nieto ešte globálnou. Odpoveď na otázku existencie sveta bez hegemónov dá budúcnosť. Doteraz sme vždy hegemónov mali. Najskôr takých malých – kmeňových, ale s postupom rozvoja mobility a vývojom zbraní sila hegemónov a teritórium ich vplyvu sa zväčšovali. S narastaním technológíi a globalizácie sveta sa globalizovali aj hegemonistické snahy a zvyšovala sa ich komplexnosť a agresívnosť v ich presadzovaní.
5.Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Minimálne, nekompetentne a neobjektívne.
6. Kedysi český kráľ Juraj Podebradský „odstúpil“ od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
V skutočnej demokracii by mali mať ľudia šancu realizovať si svoje predstavy. Ľudia majú svoje predstavy aj o demokracii a treba im nechať šancu nech si ich realizujú vo svojom vlastnom štáte. Export demokracie je len krycí názov pre získavanie hegemonistického postavenia, vyvolávanie nepokojov, vojen a neokolonizáciu.
Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.
Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede podnikateľov Ladislava Krajňáka a Jiřího Mikulenku a predsedu SOPK Petra Mihóka a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.