Dr. Peter Kasalovský: Źelať si Liberté, Egalité a Fraternité

Bratislava 14. decembra 2022

To je už pomaly kacírstvo ako vzdelanosť a múdrosť.

Združenie Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub, založené 19. augusta 1993, malo svoje XV. valné zhromaždenie 19. marca 2019. Po troch rokoch a siedmich mesiacoch bola prvá časť XVI. valného zhromaždenia za účasti osobnosti svetovej ekonomiky prof. Jeffa D. Sachsa z USA, bývalého českého diplomata a politológa Petra Druláka, ktorí sa vo svojich príhovoroch venovali otázkam vojny a mieru, vojne na území Ukrajiny, vzťahom veľmocí a ich ruvaniu sa o svetovú hegemóniu a možného  ekonomicko-sociálneho vývoja vo svete, EÚ a tiež v jednotlivých regiónoch. Osobnosti združenia ako predseda SOPK a čestný predseda Svetovej komorovej federácie Peter Mihók, spolupredsedovia výboru združenia Ján Gabriel a Peter Ćatloš uvažovali nahlas o týchto témach : Ako nadviazať na odkaz KEBSu a osobností z rokov 1945-2008?, Ako otvoriť stavidlá mieru a dôstojným životným podmienkam?, Ako odblokovať úpadok morálky a zodpovednosti?. Predstaviteľ jubilujúceho združenia Peter Kasalovský sa vrátil myšlienkami do roku 1999, keď združenie malo na programe svojho 34. zhromaždenia diskusnú tému „Slovensko si biedu nezaslúži“ a hosťom bol aj vtedy prof. Jeff D. Sachs. Odporučil slovenskej hospodárskej a spoločenskej sfére, aby sa pri riešení problémov spoliehala predovšetkým na vlastný rozum a múdrosť.

S odstupom dvoch mesiacov pokračuje vo štvrtok 15. decembra 2022 druhá časť XVI. valného zhromaždenia. Prioritnými témami je problematika akademickej slobody, ale aj videnie najväčších nedostatkov slovenskej spoločnosti. Také, ktoré sa podpísali pod vnútropolitickú krízu a celkový úpadok spoločnosti. I keď vládna koalícia zdôvodňuje  priznáva určité problémy, ale za ich vinníkov označuje Covid-19 a dôsledky vojny na území Ukrajiny. Je zrejmé, že demokracii a spoločenskej situácii na Slovensku neprospeli jednotlivé vlády Roberta Fica, Ivety Radičovej, Petra Pellegriniho a už vonkoncom nie vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Predovšetkým preto, že zastupiteľská demokracia je nadovšetko a dokonca proti vôli občanov, pričom ich počet sa neuvádza.  „Hlas ľudu“ je už mimo vedomia a svedomia tých, ktorí by mu mali veľmi pozorne načúvať.  Stal sa nežiaducim na republikovej úrovni, no tak ho vnímajú mnohí funkcionári a niet takej „sily“, ktorá by tomu bránila, alebo takéto počínanie strestala. A to Slovensko má dosť zákonov, ktoré by mohli byť, obrazne povedané,  nedobytným hradom.  U nás nestačí ani nález ÚS, že parlament s vládou konali protiústavne, na rezignáciu konkrétnych „lídrov“. Správajú sa akoby by boli „nadľuďmi“, či dokonca neomylnejší ako biskup rímsky. A tak sa tu žije na dlh, teda nad pomery, ale nič to nemení na tom, že miliardy Eur síce sublimujú, no sú vratné?  To  však nespomína ani jeden súčasný politik.

Občan ako taký je v ofsajde. Potvrdzuje to aj mlčanie vlády o riešení cien elektriny, tepla a plynu v roku 2023. Oznámenie bolo avizované vládou na týždeň po komunálnych voľbách – na začiatok novembra –  a nič sa nestalo dodnes. A nie je nijakou veľkou neznámou, že vrozumných ľuďoch dozrieva nielen hnev, ale nie je ďaleko od vzpriečenia sa vláde. Či vláda padne, alebo nepadne, to by mohlo byť známe o niekoľko hodín, pokiaľ sa hlasovanie opäť neodloží, ale tak či onak  nič sa  nezmení. Vzťah volených k voličom sa vôbec nezmení, lež nadobudne z obidvoch strán ostrie. Žiť v duševnom nepokoji, v neistote sociálnej aj životnej, tak to Slovensko nepamätá. Iba ak by boli pamätníci menovej reformy pred sedemdesiatimi rokmi, ale to bolo po 2. svetovej vojne a to tu jestvovali duševne, teda myslením aj konaním úplne iní občania. Hoci boli pod vládou jednej strany a Národného frontu, tak celý rad súčasných politikov, či adeptov politiky by boli v ofsajde. Nie je vylúčené, že aj v súčasníkoch sa vyvinie takýto „odpor“ k tým, ktorí majú na svedomí ľudskú biedu vo všetkých smeroch. Teda aj tých, ktorí sa z ničoho nič stali oligarchami – miliardármi za niekoľkokrát kratšie obdobie ako ich súkmeňovci v Spojených štátoch a „tradičných“ demokraciách. Je tu aj super otázka, ako vnímať bossov, ktorí vlastný prospech – zisk nadraďujú štátu a jeho občanom, trebárs aj vo sfére energetiky. A tak nečudo, že združenie pred takými desiatimi rokmi začalo ako tak  pôsobiť na štátne orgány prostredníctvom svojich členov.

Združenie nahrádzalo odchádzajúcich hospodárskych činiteľov do „spoluvlastníctva“ zahraničných a predtým konkurenčných firiem novými ľuďmi s ambíciou byť osobnosťami. Už v roku 2014 po prvýkrát členstvo dalo podnet, aby sa pozornosť sústredila na otázky bezpečnosti štátu a zabezpečenia mierových podmienok života. Ďalším podnetom na zvyšovanie tejto aktivity bolo založenie Medzinárodného mierového výboru a jeho „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“, a to bez akejkoľvek a čo len minimálnej morálnej podpory zo strany  štátnych orgánov a vôbec štátnej reprezentácie. Tej sa združeniu dostávalo naposledy v období vlád Mikuláša Dzurindu síce v obmedzenej, ale aspoň mierne viditeľnej forme. V ďalších obdobiach, keďže sme sa nepodvolili tlaku  len chváliť a vyzdvihovať vládu, a to predovšetkým v zahraničí, boli sme v pozícii „viditeľne neviditeľných“. Po nástupe novej vlády 21. marca 2020 sme pochopili, že jej lídri a členovia nechcú počuť aj iné názory ako tie vlastné. A združenie bolo trpezlivé i keď naivné, lebo dúfalo, že múdrosť jeho členov sa dostane k tým, ktorí majú zodpovednosť za stav štátu. Pani prezidentka republiky odpovedala na všetky naše pozvania poďakovaním a  želaním úspešných rokovaní. Už vlani v máji, keď pápež odpovedal na našu štvrtú žiadosť, aby zvolal celosvetovú a bezpečnostnú mierovú konferenciu, sme začali uvažovať o novej formulácii hlavných priorít združenia.

Budeme napomáhať k mieru a novej kvalite  bezpečnosti, podporou diplomacie a predovšetkým diplomacie ozajstného dialógu bez predsudkov, aby sa začali opäť napĺňať pojmy priam sväté : Liberté, Egalité, Fraternité. Budeme veľmi pozorne vnímať a vyjadrovať názory na Európsku úniu a jej orgány. Predovšetkým z hľadiska nevyhnutnosti návratu k procesom odzbrojovania, ako aj prísnej denuklearizácie. Sme si vedomí, pokiaľ sa tak nezačne diať, bude Svet, naša civilizácia a my ľudia žiť prinajmenej pod hrozbou sebazničenia. Budeme napomáhať odhaľovaniu fašistických manierov v praktickej politike a prejavov nacistickej ideológie v Slovenskej republike, no i v zahraničí, tak ako nás k tomu nabádalo v priamej videokonferencii Centrum Šimona Wiesenthala v Chicago. Budeme naďalej propagovať a približovať Svetu jedinečné osobnosti a ich počiny. Budeme upozorňovať na  efektívne riešenia ochrany a tvorby životného prostredia a na rešpektovanie princípov zásluhovosti, predovšetkých v dôchodkovej sfére. Budeme vyznačovať prijateľný profil a vôbec vlastnosti nového človeka, jeho potreby a povinnosti v ľudskej spoločnosti. Otvoríme sa verejnosti a tým záujemcom o členstvo, ktorí prijmú princíp samofinancovania našich aktivít. Problémy hospodárske, vývoj sociálnej situácie a tiež stav spoločnosti však budú naďalej v zornom poli združenia.  Tak sa javí orientácia našich aktivít v rokoch 2023 – 2025. Aj preto, že na Slovensku už dávno nemáme národné hospodárstvo, ale máme ekonomiku na našom území.

Sme tu tridsať rokov, a pokiaľ  sa sústredíme na to, čo a ako ďalej, tak sa dožijeme aj zrelšieho veku.

Autor je predstaviteľ združenia  od roku 1993 a jeho Medzinárodného mierového výboru od roku 2015