Peter Mihók: Rok 2021 – straty a nálezy

Bratislava 30. decembra 2021

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory, čestný predseda Svetovej komorovej federácie a člen Medzinárodného mierového výboru.

Nie je ľahké byť objektívny pri hodnotení obdobia, ktoré osobne veľmi intenzívne prežívate. Objektivitu často prekrývajú osobné pocity, často aj vášne a zážitky, a preto až budúcnosť vystaví vysvedčenie o dnešnej dobe jej kladoch a záporoch, ako aj o jej vplyve nielen na generáciu, ktorá ju prežíva, ale aj na budúce generácie, ktoré si ju oživia cez internet alebo historickú literatúru. Toto je neúprosná realita života potvrdená dejinami ľudstva a v širšom kontexte dejinami života ako takého.

Uvedené konštatovanie nás nemôže dostať do polohy fatalistov a pasívnych pozorovateľov udalostí okolo nás. Naopak my všetci sme aktérmi týchto dejín a autormi príbehu prvej polovice 21. storočia. Takže netrápme sa nad tým ako nás budúcnosť bude hodnotiť, ale venujme väčšiu pozornosť tomu, ako na novú situáciu reagujeme, aké riešenia nielen z hľadiska osobného, ale aj širšieho spoločenstva krajín a národov a pohľadu globálneho prijímame. Musíme si aj uvedomiť, že globálne sú nielen benefity ale aj krízy a pandémie. Práve tieto negatívne výzvy by mali podnecovať a podporovať spoluprácu v celosvetovom merítku bez ohľadu na rasu, náboženstvo či politické názory. Bohužiaľ, sme svedkami pravého opaku, a to vyhrocovania vzťahov na miestnej, regionálnej či celosvetovej úrovni.

Predstava globálnej uniformity v oblasti politiky, ekonomiky a z toho vyplývajúcich záujmov je nielen naivná, ale aj kontraproduktívna.

Diverzita je aj výrazom slobody jednotlivca, či etnika založeného na jeho historickom vývoji, náboženstve či spoločenskom prostredí, v ktorom sa dlhodobo vyvíja. Diverzita v  tomto ponímaní nie je kontroverzná, ale naopak svetové spoločenstvo obohacuje a môže výrazne prispieť k riešeniu globálnych výziev.

Ďalším nepriaznivým javom je v tomto ohľade asynchrónny vývoj vo svete, ktorý posilňuje bohatých a znevýhodňuje chudobných, čo zvyšuje polarizáciu tak regionálnu, národnú, rasovú, príjmovú či polarizáciu možnosti jednotlivcov alebo skupín. S tým súvisí nový sociálny a spoločenský fenomén, ktorý poznáme pod názvom prekariát často predstavujúci stratu identity, odcudzenia sa či frustráciu. Tento jav zasahuje predovšetkým mladú generáciu žijúcu v neistote a často je spájaný s prácou a zamestnaním, najmä rastom nestabilných pracovných miest a neistotou na trhu práce. Globalizácia a následne pandémia výrazne rozšírila neplnohodnotné zamestnávanie.

Slovenský mikrosvet je kontroverzný, výrazne prepolitizovaný, nie rozpoltený, ale rozbitý, nevraživý a zahľadený sám do seba. Absentuje pozitívna energia tak, ako sme ju cítili po zmene režimu, vzniku Slovenskej republiky či vstupe do Európskej únie. Mnohé čo nás spájalo nás dnes rozdeľuje a nových deliacich čiar nám ešte pribudlo. Vulgarizácia spoločnosti, absencia primárnej kredibility základných štátnych a mocenských orgánov a nedôvera v súdnu moc a spravodlivosť sa stala súčasťou nášho každodenného života. Absencia elít a ich vplyv na spoločenské dianie. Politickí predstavitelia, ktorí nespájajú ale rozdeľujú. Napokon absentuje národná stratégia komplexnej bezpečnosti v jednotlivých spoločenských, politických a ekonomických segmentoch.

Čo nám zostalo a čo nás drží nad vodou, to sú najmä silné rodiny a rodinné putá, funkčné obce a mestá a napokon stále dobre fungujúca ekonomika, ktorá napriek všetkým negatívam, s ktorými bojuje je stále schopná zabezpečiť zdroje pre chod rodín a krajiny.

Hľadajme teda odpoveď na titulok tejto úvahy – „Čo nám tento rok dal a čo vzal.“ Prišli sme o mnohé veci a vzťahy, na ktoré sme si zvykli a ktoré robili náš život zabehnutý a svojim spôsobom príjemný. Súčasne urýchlili sa zmeny, ktoré postupne dozrievali. V mnohých oblastiach sa nastolila racionalita a väčší rešpekt voči prostrediu, v ktorom žijeme.  Sklamaním pre mnohých je skutočnosť, že život sa nevrátil do starých koľají. Po tvrdom začiatku roka prišlo mierne letné uvoľnenie, ale záver roku nás nemilosrdne vrátil do pandemickej reality.

Pozitívom je, že aj na Slovensku sme dokázali na úrovni firiem a podnikov a napokon  v celej oblasti mikrosféry svoju životaschopnosť. Je to najmä vďaka zodpovednosti a profesionalite ľudí činných v ekonomickej sfére, čo potvrdzuje starú známu pravdu, že iba profesionálne zdatní ľudia sú schopní dosiahnuť pozitívne výsledky a nájsť riešenia v nových podmienkach. Hospodárska sféra tiež zvýšila inovatívnosť a tým aj odolnosť a môže byť celospoločenským príkladom zodpovedného hospodára. Každý z nás by si dnes  na prahu konca tohto roka mal úprimne zodpovedať otázku vlastného prispätia k rastu spoločnosti, alebo jej deštrukcie.

Čo nám ostáva ako poučenie, nielen dejinné, to je nádej a viera. Nádej, že vždy všetko čo raz začalo raz aj skončí, a to platí aj pre pandémiu a všetko čo s ňou v našom živote súvisí. Viera v to, že každá, aj zlá situácia vo finále generuje nové hodnoty a proporcie, ktoré posúvajú vývoj dopredu. Ten kto kapituluje sa na konci príbehu buď stratí, ale sa stane jeho obeťou. Ten kto dokáže bojovať a hľadať východiská a riešenia je väčšinou na strane víťazov.