Ako vidí Svet a seba v ňom Branislav Neumair ?

Bratislava 3. marca 2023

Sú to lídri z našej planéty ?

Šiesta časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Deviaty rok plynie odvtedy, keď viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik  – sebazničenie našej civilizácie.

Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky, a predovšetkým ich riešenia v záujme života, boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.

Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie v čudesnej kóme. Obdobne tomu je aj v informovanosti o  štátnych prevratoch a následných občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov  v nich.

Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života  ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani OSN, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum, ani Mníchovská bezpečnostná konferencia. Záblesk nádeje na diplomatické riešenie ukrajinskej traumy vznikol po tohtotýždňovom  10-minútovom stretnutí ministrov zahraničných vecí USA a RF.

Na rozdiel od súčasných aktérov  medzinárodných vzťahov a vôbec politiky  treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako šiesteho prezentujeme tohtoročného  laureáta Zlatého biatca, podnikateľa, podpredsedu Spoločnosti M. R. Štefánika a člena Medzinárodného mierového výboru Branislava Neumaira.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment – udalosť – proces vás najviac znepokojuje ? 

Jednoducho odpovedané :  MÁM STRACH,  ŽE SA NACHÁDZAME UŽ ZA HRANOU MOŽNEJ ZNIČUJÚCEJ VOJNY, ktorej slepým strojcom  je aj moja krajina.

Som veľmi znepokojený z neobjektívneho masírovania ľudí nami platenými médiami a mám pocit, že sa im podarilo v mnohých mladých ľuďoch dosiahnuť pocit nezraniteľnosti a pocit , že to správne je nenávisť  a iný názor je zakázaný.

Na strane tzv. demokratických krajín nevidím absolútne žiadnu politickú osobnosť, možno až na maďarského premiéra p. Orbána. Európsky politici sa skutočne stali smiešnymi bábkami  v rukách amerických „Jastrabov“ , ktorí vedome, či nevedome (?) poškodzujú vlastné krajiny.

Veľmi ma znepokojujú priam krvilačné vyhlásenia o nutnom porazení Ruska a snahách rozmiestnenia NATO-základní okolo Ruska, v čom naši politici zohrávajú významnú úlohu.

Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre Vás osobne ? Prečo tomu tak bolo?  

Trinásť rokov (do 1989) som nie ako emigrant , ale ako vysťahovalec, žil spokojne v Rakúsku , v Innsbrucku, kde som si myslím , že celkom úspešne tiež plnil svoje občianske povinnosti . Bol som neprehliadnuteľný Slovák.

Najprv ako vedúci FIAT- Autoservisu, neskôr ako vedúci obchodného oddelenia pre Východnú Európu, ako člen Európskej olymp. delegácie 1984 v Južnej Kórei, s úlohou robiť osvetu pre šport bez bojkotovania olympiád veľmocami…a tak som mal možnosť spoznávať veľa ľudí, veľa krajín, veľa názorov a v mnohých prípadoch bolo veľa partnerov prekvapených, z ktorej krajiny pochádzam a radi so mnou diskutovali a myslím si, že mnohí získali iný pohľad na našu krajinu.

Určite na moje pôsobenie má vplyv aj môj pôvod, ktorý bol „revolučný“, od husitského hnutia , cez legionárku účasť starých rodičov a priamu účasť v SNP mojich rodičov, až po väzenia a znárodňovania. Môj pradedo bol po vzniku ČSR prvým zvoleným richtárom vo Vrbovom, babkin brat starostom v Piešťanoch (pre odmietnutie spolupráce s gardistami musel odstúpiť), otec reprezentačný strelec , pokiaľ mu v 50-tich rokoch neodobrali pušky, zakladateľ a do 1969 oblastný šéf Čedoku na Slovensku, zakladateľ kanoistického oddielu v PN, … .

Po r. 1989 som sa vrátil na Slovensko, úspešne podnikal s vlastnou firmou, Výroba a montáž oceľových konštrukcií po celej EU (Thyssen–Krupp, VOEST Alpine, METAL Ravne, Boehler Kapfenberg,  Breitenfeld Edelstahl, GeGa, Mercedes, … )

Po infarkte pred desiatimi rokmi som musel podnikanie zredukovať, ale občiansky som sa angažoval v Piešťanoch v Seniorskom parlamente, v motocyklovom športe, no  hlavne v celoslovenskej Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, kde som sa stal jej podpredsedom, čím plním aspoň troška odkaz mojich odvážnych predkov.

A z tohto vyplýva aj odpoveď na otázku. Moje najkrajšie a najdôležitejšie obdobie boli posledné roky pred a prvé po 1989, kedy bolo z ľudí cítiť to nadšenie a snahu o priateľstvo medzi ľuďmi a medzi národmi, hlad po spravodlivosti a v dobrej nádeji toto vlastne  „zavinilo“ aj môj návrat na Slovensko.

Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?

Politika „západných“ veľmocí a EU je ovládnutá americkým mamonom, zbrojným a farmaceutickým priemyslom, korupciou a stratou ľudskosti a súdnosti.

Takúto „demokraciu“ bude nutné prehodnotiť a vrátiť vôľu po mieri, spravodlivosti, čestnosti, otvorenosti a i spoľahlivosti v dodržiavaní dohôd.

Odsudzujem dvojitý meter pohľadu na vojny NATO/USA a Ruska, či Číny.

Aj nedávna história dokázala že USA robí veľkú chybu pri násilnom ovplyvňovaní chodu mnohých štátov a veľmi rád by som videl pozitívne výsledky ich snáh.

Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov?

Veril som, že múdrosť „demokratických“ politikov sa musí prejavovať a dokážu svet udržať v akej takej rovnováhe a aj  naše malé Slovensko sa dokáže udržať v akej takej neutralite a udrží si dôležité štátotvorné prvky (banky, médiá, pôdu, zdravotníctvo, armádu … ) , no opak je pravdou. Podľahli sme dočasnej hegemónii bohatého západného sveta a žiaľ posilneniu možnosti budúcej hegemónie Číny, ktorej technický pokrok už prekročil predstaviteľné hranice, čo je v mnohom ale aj obdivuhodné.

Hegemóniu by som prirovnal aj k diktatúre. No a dnes by veľa ľudí privítalo tzv. pozitívnu diktatúru, zaručujúcu spravodlivosť a bezpečnosť. Ale ako sa k nej dostať?

Predpoklad pre uplatňovanie svojej hegemónie má iba hospodársky silný štát (či skupina ľudí !!!)  a neviem si momentálne predstaviť, ako sa z toho vymaniť. Prepadám myšlienke, že MARX mal pravdu a Kapitál je v konečnom dôsledku zničujúci a prapôvod hegemonistických chúťok.

Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?

Trestuhodne minimálne. Médiá vylúčili verejnú diskusiu a zaviedli tiež trestuhodne jednostranné masírovanie v prospech vojny.  Žiaľ aj mladšia generácia, zručná s internetom, si zjavne nerobí tú námahu sa objektívne zorientovať.

Už len do akej hospodárskej biedy nás zaviedli „naši“ vodcovia, aj to zľahčuje blíženie sa ku katastrofe, čo sme sa na histórii mohli dostatočne poučiť, no zjavne sa tak nestalo a národ to apaticky prijíma.

Kedysi český kráľ Juraj Podebradský „odstúpil“ od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli  tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?

To je veľmi zložité. Všetko závisí od miery „integračných snáh“ vlastne potom hegemóna.

Na jednej strane chceme slobodu, no na strane druhej musíme dokázať aj akceptovať určité pravidlá spolužitia.

Česko-Slovensko bol výborný „projekt“, no oba národy  stratili objektívne posúdenie možností a vyváženosti a to nás priviedlo k nezmyselnému oslabeniu na dva skoro bezvýznamné štáty. A bolo by stačilo nie veľa , aby sa vzájomné požiadavky prispôsobili reálnej potrebe a dobe.

A takých príkladov je s mojim neporozumením v EU viac, napr. aj Katalánsko v Španielsku, kde zjavne tiež mnohé nefunguje ako by bolo správne, stráca sa diskusia a nastupuje diktatúra, ktorá ale asi tiež skončí rozkolom. Aká škoda.

A v tomto kontexte som presvedčený, že skôr ako táto strašná vojna by aj pre svet a aj Ukrajinu bolo lepšie riešenie podporiť mierovú integráciu východnej časti Ukrajiny, kde v prvom rade celé OSN absolútne zlyhalo.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.

Na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk zverejníme  odpovede aj  šéfredaktora www.ceskenovinky1.eu a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na  138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidia Svet a seba v ňom ?

9. edícia „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ pre verejnosť za rok 2023 

2015 Peace Prize from Slovakia for the year 2023