Peter Kasalovský: Vymyslený problém mimo pravdy
Bratislava 3. decembra 2025
Hystéria na margo tzv. Benešových dekrétov
Ak si niekto myslí, že Slovensko na základe tzv. Benešových dekrétov vyvlastňuje nové nehnuteľnosti, je na omyle. Slovensko už dávno vyvlastnilo a právne spracovalo rozhodnutia, ktoré sa týkali tzv. Benešových dekrétov, Nariadenia SNR či Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Rovnako už dávno sú právne vysporiadané aj rôzne vyvlastňovacie, či vykupovacie rozhodnutia, ktoré sa uskutočnili v minulom storočí.
Jedine čo nie je urobené správne, sú zápisy o týchto právnych skutočnostiach na listoch vlastníctva. A tu začína celá nezmyselná a umelo vytvorená hystéria okolo tzv. Benešových dekrétov.
Osoby, ktoré podliehali pod Benešov dekrét č. 108/1945, nariadenie SNR č. 104/1945 a vychádzali z medzinárodných dohôd o tom, ako sa naloží s osobami národnosti, ktoré prehrali II. svetovú vojnu a ktorí kolaborovali s fašistickým režimom (je jedno či nemeckým, talianskym, maďarským a pod.). Československu sa to týkalo predovšetkým osôb nemeckej a maďarskej národnosti. Okrem toho, že podliehali jasne určené osoby pod tieto zákonom ošetrené nariadenia, mali niektorí možnosť odvolania a výnimky (mohli požiadať o dekonfiškáciu). To však v dnešnej dobe nie je relevantné. Podstatné je, že v priebehu uplynulých 80 rokov, prepadnuté majetky v prospech štátu menili vlastníkov, ako aj užívateľov (mnohé skonfiškované majetky dostávali tzv. prídelci či už v rámci I. pozemkovej reformy v 20. rokoch 20 storočia, alebo prídelci, ktorí prichádzali na Slovensko z iných krajín, najmä z Maďarska, ale aj odbojári či osoby presunuté zo severu Slovenska na juh, aby posilnili roľnícke aktivity).
Tieto právne skutočnosti o zmenách vlastníctva neboli z viacerých dôvodov presne evidované na katastri nehnuteľností. Tak ako aj mnohé iné zmeny vo vlastníctve. Dôvodov prečo tomu tak bolo je viacero, jedným z nich je aj ten, že do roku 1964 nebola zákonná povinnosť evidencie nehnuteľností v katastrálnom operáte. Pod vplyvom politickej situácie v čase normalizácie zase nebolo nevyhnutné tieto veci evidovať, keďže všetko bolo viac menej štátne. Štátne nehnuteľnosti dostávali do správy Poľnohospodárske podniky, Štátne majetky, výskumné ústavy, Mestské a miestne národné výbory, Okresné národné výbory, Krajské poľnohospodárske správy a pod.). Po roku 1989, keď došlo k radikálnej politickej zmene a začali sa uplatňovať princípy demokracie, bolo potrebné rozhodnúť kto má – nemá nárok na odškodnenie, za stratu majetku. Prijali sa dva reštitučné zákony, ktoré túto problematiku riešili (dnes sa už nedajú uplatniť). Išlo o odškodnenie tých obyvateľov, ktorí prišli o majetok po februári 1948. Došlo k privatizácii rôznych právnych subjektov, vrátane aj poľnohospodárskych podnikov, družstiev. A keďže evidencia na katastroch mala veľké diery v záznamoch, na prelome 20. a 21. storočia sa rozhodlo, že je viac než nutné vykonať revíziu evidencie pozemkov a dať veci na pravú mieru. Tzv. ROEP (skratka revízie) mal preskúmať všetky archívne doklady o vlastníctve jednotlivých nehnuteľností, najmä tých, ktoré nemali vytvorené ani evidenčné listy, neboli na listoch vlastníctva a pod. Napriek explicitne stanoveným úlohám, rozsiahlym výkladom ako aj usmerneniam, ktoré sa kreovali za pochodu, zhotovitelia nie vždy splnili úlohy v zmysle zákonných predpisov.
Vykonávatelia ROEPu ( právne za jeho realizáciu boli zodpovedné Okresné úrady alebo Kataster, väčšinou ho vykonávali geodetické spoločnosti) „odfláknutou“ prácou (neriešime či zámerne) zapísali vo vyše 90 % prípadoch právne nesprávne vlastnícke vzťahy. To dalo podnet na špekulatívne konania (množstvo dodatočných dedičských konaní, vydržiavanie majetku, hlásenie sa nepravých dedičov a pod.).
Keďže zo strany samotných občanov došlo k viacerým upozorneniam o nesprávnych údajoch v katastri nehnuteľností, začali sa vykonávať kontroly zápisov znova. Predovšetkým táto povinnosť vyplýva zo zákona správcom štátneho majetku – t.j. Slovenskému pozemkovému fondu (SPF), Lesom SR, Vodohospodárskemu podniku a pod. (zákon tiež jasne deklaruje kto je správcom akého druhu nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu). Nezistených vlastníkov v tomto prípade zastupuje bez rozdielu druhu nehnuteľnosti Slovenský pozemkový fond.
SPF kontrolou zistil, najmä keď sa začali robiť zmluvy s Národnou diaľničnou spoločnosťou,, že je veľa nezistených vlastníkov, hoci to boli nehnuteľnosti, ktoré patrili do štátnych firiem zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom a pod., alebo ich mali v užívaní JRD, MNV, MsNV. V rámci privatizácie JRD, Štátnych majetkov, poľnohospodárskych podnikov sa mohli privatizovať len budovy nie pôda. Pôda nebola predmetom žiadnej privatizácie (aj to mohol byť dôvod, prečo údaje, ktoré mali byť prelustrované, opravené a zapísané, nezodpovedajú právnym skutočnostiam.).Postupne títo neznámi vlastníci zrazu mali konkrétnych dedičov z rôznych kútov Slovenska, ale aj Nemecka, Rakúska, Maďarska. Či išlo zo strany zhotoviteľov ROEPu o zámer, alebo len nedbalosť je ťažko povedať. Orgány činné v trestnom konaní neraz riešili podnety ohľadne zlých zápisov údajov v rámci ROEPu. Výsledok zatiaľ bol vždy taký, že skutok sa stal, ale nie je možné určiť vinníka.
Z týchto dôvodov, ako aj na základe podnetov od samotných občanov, Slovenský pozemkový fond v zmysle zákona o katastri, zákona o pozemkových úpravách a pozemkovom vlastníctve, pozemkovom fonde, vykonáva kontrolu zápisov a podáva návrhy ak zistí, že boli opomenuté platné právne akty, ktoré deklarujú inú právnu skutočnosť o vlastníctve, ako je evidovaná na listoch vlastníctva.
Môže ísť napr. o uznesenia súdov, doklady o vysťahovaní obyvateľov v rámci Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, v niektorých prípadoch aj o Benešove dekréty, či Nariadenie SNR č. 104/1945, vyvlastnení, vykúpení, vzdaní sa prídelu, opustenia majetku a pod. Právnych skutočností za uplynulých min. 100 rokov, kedy občan mohol prísť o majetok bolo viacero.
Hystéria, ktorá nastala na základe politických marketingových ťahov jednotlivých strán ,sa zakladá na vyfabulovanom probléme a nie na pravde. Pravdou je, že ak chceme mať právny štát, ktorý akceptuje právne relevantné doklady, musí tieto skutočnosti evidovať bez rozdielu koho sa týkajú. Ak bolo viac ako 90 % Rozhodnutí o strate vlastníctva k nehnuteľnému majetku na celom území Slovenska realizovaných a zapísaných, musia byť aj zvyšné doklady evidované.
Tu nejde o vyvlastňovanie majetku na základe Benešových dekrétov, tu ide o evidenciu právnych aktov, ktoré hovoria o skutočnom vlastníctve. A je jedno, komu to vlastníctvo patrí – štátu, občanovi, právnickej osobe. Tí, ktorí majú pocit, že im je ukrivdené, majú možnosť preukázať vlastnícke právo a požiadať kataster o zápis ich vlastníctva. Pochopiteľne musia mať o tom právne relevantné doklady, nie na základe dojmov, pocitov. Kataster nehnuteľností má evidenčnú povinnosť evidovať všetky doklady týkajúce sa vlastníctva a to podľa rokov, kedy boli vydané (kataster nerozhoduje o vlastníctve, má len evidenčnú tzv. deklaratórnu funkciu a to sa týka aj údajov zapísaných v rámci ROEPu). Zákon jasne deklaruje, ktoré doklady má kataster akceptovať ako vkladu schopné pri zápise vlastníckeho práva. Ak občan, právnická osoba, štát nemá také doklady, ešte stále má možnosť obrátiť sa na súd o určenie vlastníctva.
V tejto súvislosti treba dodať, že Benešove dekréty, vrátane dekrétu č. 108/1945 mali a stále má oporu v právnom systéme tak bývalého Československa, ako aj Slovenska. Benešove dekréty, Nariadenia SNR z rokov 1945 – 1948, Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sú právne ošetrené. Táto skutočnosť bola neraz pertraktovaná v rámci medzinárodných súdnych analýz, prístupových konaniach do EÚ a nikdy neboli spochybnené a neboli prekážkou pre vstup SR do európskej rodiny. To, či je morálne, aby vojenské represálie boli brané celoplošne, je iná otázka, na ktorú zrejme nikdy nebude jednotný názor. Realita života je raz taká, víťazi diktujú podmienky, porazení sa musia prispôsobiť. A ako hovorí staré príslovie, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Avšak to nedáva nikomu právo prekrucovať fakty a živiť sa na šírení poloprávd, neprávd ba dokonca účelových klamstiev. Takýto postoj, aj v radoch politikov je len ornou pôdou pre rôzne špekulácie, podvody a vzájomné okrádanie sa.
Zdroj : 135. zhromaždenie združenia vo forme videokonferencie 24. mája 2022