Peter Kasalovský: Vrátiť svet a diplomaciu do lepších čias

Bratislava 14. mája 2025

Tristé podujatie združenia – k desaťročiu Medzinárodného mierového výboru

V legendárnom bratislavskom restaurante Leberfinger sa v utorok 13. mája 2025 stretli viacerí členovia Medzinárodného mierového výboru (MMV). Pozvanie na stretnutie  členov MMV prijal aj čínsky veľvyslanec CAI Ge. Desaťročie MMV bolo príležitosťou na výmenu názorov ako „akcelerovať“ mierové aktivity a vrátiť svet a diplomaciu do lepších čias. Diskusia bola aj o umelej inteligencii, o medzinárodnej situácii, o vývoji hospodárskych zoskupení a predovšetkým o ľudskom faktore. Na stretnutí s večerou  boli členovia MMV : predseda SOPK Peter Mihók,  genmjr. Svetozár Naďovič,  podnikateľ a cestovateľ Jiří Mikulenka, podnikateľ Ján Bilik,  finančník Ladislav Vaškovič a generálny riaditeľ CK HYDROTOUR   Mikuláš Milko,

Predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – MMV Peter Kasalovský povedal na úvod :

„Vážený pán veľvyslanec CAI Ge, „skalní“ členovia združenia a MMV – priatelia,

Siedmeho mája uplynulo desať rokov od vzniku nášho Medzinárodného mierového výboru. Dodal by som, že 3. mája 1993 vznikla iniciatíva kreovať našu organizáciu. Jej ciele sú platné dodnes : napomáhať rozvoju hospodárstva a spoločnosti, ako aj vzťahom so zahraničím a šíriť dobré meno Slovenskej republiky.

Prvým členom a priaznivcom  nášho združenia bol prvý prezident SR Michal Kováč. Stal sa  prvým laureátom Zlatého biatca. Členom združenia a tiež MMV je druhý prezident SR Rudolf Schuster. Mám tú česť tlmočiť jeho poďakovanie za činnosť v MMV a zaželať viac radosti z nej  –  viac úspešnosti.

Teším sa, že ste prijali pozvanie na priateľské a neformálne stretnutie. Vy ste tí, ktorí máte zásluhu na tom, že jestvujeme v tomto pre mier nežičlivom čase. Viacerí nemohli prísť – páni  Anton Barcík, Peter Čatloš, Ján Gabriel, Tomislav Jurik, prof. Jozef Masarik,  Rudolf  Young Mosny z USA  a Ján Šály.

Faktom je, že podnet na vznik nášho MMV vznikol na spoločnom stretnutí  čínskeho vedca prof. Rongxiang Xu, ktorý však náhle zomrel pred jeho oficiálnym vstupom do verejného priestoru v apríli 2015, a so mnou v Hong-Kongu 9. decembra 2013.

Tento moment má svoju symboliku v tom, že aj pri vzniku nášho združenia bola  čínska veľvyslankyňa TANG Zhanqing a po nej s odstupom niekoľkých mesiacov  aj veľvyslanci USA Theodor Russel – Ralph Johnson a Ruskej federácie Sergej Jastržembskij. Na nejednom našom zhromaždení mali všetky tri veľmoci  osobné zastúpenie (!), a to až do roku 2013.

Najvernejším priaznivcom našich aktivít je plných 32 rokov Čína a jej veľvyslanectvo. Potvrdzuje to aj účasť na našom dnešnom stretnutí veľvyslanca CAI Ge. Podporu vyjadruje aj Inštitút regeneratívnej medicíny v Pekingu, ktorý nesie meno spoluzakladateľa MMV, výnimočného vedca a človeka Rongxiang Xu.

Obvykle sa pri jubileách vyratúvajú aktivity minulé, súčasné a vyznačujú budúce. Nedodržím túto „tradíciu“, keďže  nemáme dôvod na radosť, lebo Mier je ohrozený a Svet ako taký je pred prahom apokalyptického prázdna.

Sme v časoch, keď je diplomacia vo vyhnanstve a vzdialená takmer nekonečne od civilizačných imperatívov a potrieb. Akoby zbrojenie malo vyviezť ľudstvo do lepších čias, lež opak by mohol byť pravdou.

Nedalo mi pred dneškom siahnuť po knihe výberu z mojich úvodníkov z rokov 1993 – 1998, ktorej vydanie som však neodsúhlasil.  Lebo som sa vtedy zhrozil, aký obraz som vlastne vytvoril o tej dobe doma a v zahraničí.

Keby som dnes vymenil len niektoré mená, názvy a  reálie, časové termíny, tak by to bolo o súčasnosti. Tak ako sa nám vzďaľuje Mier a tie lepšie časy aspoň v niektorých kútoch sveta, tak to platí aj o živote u nás doma a v celom svete.

Dobro – zdravý rozum by mali víťaziť. Tomu sa snažíme napomáhať. Nie sme v tom úspešní, avšak nič na tom nemení, že na tom  v pocitoch rozčarovania, sklamania a svojím spôsobom bezútešnosti neboli a nie sú  lepšie ani svetové kapacity.

Zodpovednosť za tento neblahý stav majú svetoví lídri – vodcovia celého radu štátov, ktorí vnímajú iba seba samých a koketujú so šancou rozhodovať o vývoji medzinárodných vzťahov a vôbec Sveta.

Na našom zhromaždení 27. marca som spomenul list pápežovi Františkovi. A muselo mu byť smutno, že jeho naliehavé mierové vianočné a veľkonočné výzvy ostali vo vzduchoprázdne. A smútoční hostia vo Vatikáne, no i duchom prítomní na jeho pohrebe  tento fakt obišli – akoby ani nebol.

Mier je prioritou aj pre pápeža Leva XIV. a v najbližších dňoch sa ukáže, či jeho žiadosti budú efektívne, alebo prispejú aspoň málinko k zmene myslenia vodcov štátov, ktoré sú vo vojne, alebo v občianskom úpadku, či rozklade – erózii.

Vysokoctení priatelia,

chcem Vás požiadať, aby sme napriek tomu, ako to je dnes na tomto svete doma a v zahraničí, prispievajme  naďalej k tomu, aby budúcnosť určovali „pozostalí“ po takých osobnostiach, akými boli a  sú trvale stavitelia nového európskeho domu a nového sveta s novým  myslení :  Robert Schuman, Francois Mitterand a Helmut Kohl,

Pred nami je celý rad civilizačných problémov, ba až gordických uzlov. Mier je nezameniteľný, ale hneď za ním vyvstáva ako riešiť integračné procesy, napríklad EÚ, ako aj nevyhnutnosť zmierňovať  ekonomicko-sociálne rozdiely medzi štátmi, regiónmi a zoskupeniami štátov. A potom,  vyrovnať sa s otázkou zdravia, ktoré je jednou z podmienok mieru a napokon prijatie nového  bezpečnostného systému pre celý svet.

Niekoľkokrát sme vyslali svetovým lídrom a pápežovi Františkovi, aj slovenským ústavným činiteľom podnet, že zvolanie celosvetovej mierovej konferencie je akútnou potrebou. Vyjadrili sa  nepriamo pápež František a laureát Nobelovej ceny za mier a v súčasnosti bangladéšsky premiér Muhammad Yunus. Nazdávam sa, že v tomto smere by sme mali pokračovať, aby sme sa dožili nového Dňa víťazstva.

Ďakujem za spoluprácu, za podporu a podnety, za osobné vzťahy.“