Anton Barcík: Svet odstrčil ľudskosť, kultúrnosť  a dôstojnosť od riešenia problémov

Bratislava 26. mája 2023

Vo svete i v Európe máme vodcov, ktorí nie sú ochotní postaviť sa proti zlu a sebeckým rozhodnutiam, čím škodia celej spoločnosti. Je celý rad príkladov, ktoré potvrdzujú, že vodcovia sa nestarajú o to, čo by sa mali, nemajú zodpovednosť voči životu, ide im výhradne o peniaze, ktoré tak nespravodlivo zvyšujú príjmovú polarizáciu na zemi. Žijeme dobu, v ktorej si čoraz menej všímame ľudí okolo seba a neuvedomujeme si skutočné hodnoty. V dnešnom uponáhľanom svete si žiaľ prestávame uvedomovať, aké silné sú naše zväzky a naša závislosť od iných. Všetko sústreďujeme na slovíčko „MAŤ“. Lenže pre spokojný život je oveľa dôležitejšie mať dobré vzťahy, ako mať čokoľvek iné. Ľudstvo má technologických pokrok, ale rovnako aj veľký zmätok v dušiach a vo vzťahoch. Tvrdiť, že iba Západ je skazený, by nebolo správne a ani pravdivé. Iste, na Západe je veľa problémov a negatív, ktoré sa prenášajú do našich životov. Svet zasiahli obchody s drogami, zbraňami, ľuďmi a dokonca s deťmi. Tí, ktorí sú do tohto temného biznisu zapletení, zarábajú Judášove peniaze, zarobené na hrozných zločinoch proti životu. Krvavé peniaze, za ktoré zradili, vďaka ktorým stratili ľudskosť a následne i seba samých. Vo východnej a strednej Európe sme premárnili efekt pádu „železnej opony“. Bývalé zlo bolo nahradené viacerými, rovnako ťažkými formami zla a tak dnes dochádza k rozkladu absolútnych základov spoločnosti. Svet síce nedelia hranice, ale neschopnosť komunikovať. V polarizovanej spoločnosti dominuje nedôvera, nevraživosť, závisť, nenávisť a vulgarizácia. Národné parlamenty sa stávajú nedôstojným divadlom, ba až cirkusom, v ktorom už dávno nejde o dobro pre väčšinu. Moc peňazí a bohatstvo zatemňuje myslenie vplyvných a do života vnáša sebectvo a bezcitnosť.

Nie som to iba ja, kto vníma zvlčilé medziľudské vzťahy, surovosť a hrubosť medzi ľuďmi, znaky neúcty k všeobecným hodnotám a kto sa pýta: „Kam sa podela naša morálka, kultúrnosť a dôstojnosť“ Znakom súčasnej spoločnosti, ktorá sa prestáva zaujímať o veci duchovné, pretože sa orientuje na telesné potreby a túžby, je osamelosť, depresie, rozpad vzťahov, strach, pocit útlaku a neslobody, a hlavne neistota. Človek je tvor spoločenský a náš život je definovaný práve vzťahmi. Masová kultúra ľadových vzťahov, bez záujmu o toho druhého, ničí nezištný prístup k človeku, založený na empatii, súcite, milosrdenstve. Zaniká kultúra spoločenskosti. Ľudia zažívajú duchovnú i spoločenskú samotu. Konzumujú manipulatívnu masovú kultúru televíznych prenosov, pri ktorých osamotení ťukajú do mobilov. Hodnota človeka je však ukrytá práve v našom prístupe k ostatným ľuďom. Preto je potrebné, aby ľudia opäť trávili čas spolu, aby sa navzájom počúvali, zdieľali svoje skúsenosti a neobmedzovali svoj kontakt so svetom (dokonca aj v rodine) iba na SMS. Je dôležité podať si ruky, objať sa… Život človeka bez živých vzťahov väzieb na manžela, manželku, deti, priateľov, spolupracovníkov, obchodných partnerov, spoluobčanov je nemysliteľný.

Pandemická situácia ešte viac prehĺbila už existujúcu krízu v medziľudských vzťahoch. Zlé vzťahy vedú k nedôvere, nedôvera k nenávisti a nenávisť k vojnovému konfliktu. Práve pre tieto ľudské slabosti sme po dlhej dobe prišli o mier v Európe. Dôsledky vojny v susednom štáte pociťujeme aj u nás. Pričom v nás neustále pretrváva obava z jeho rozšírenia sa na celý svet. Je otázne, či v tomto konflikte ide skutočne o mier. Niet lídra vo svete, ktorý by nevyhlasoval, že jeho prioritou je práve mier. V praktických činoch však ten istý líder podporuje výrobu zbraní a vojnové ohniská vo svete. Snahou „elít“ je získanie moci a kontroly nad svetom, nie zabezpečenie pokoja pre ľudstvo. Nezastavia sa pred ničím. Dokonca vyvíjajú biologické zbrane s rôznymi scenármi ich reálneho použitia. Je to obrovský zločin proti ľudskosti. Akoby lídri sveta nebrali do úvahy fatálne dôsledky globálneho jadrového konfliktu. Existujú zbrane, ktoré mocní symbolicky nazvali „zbraňami posledného súdu…“. Stotožňujem sa s názorom, že vojna je najväčšia nehoráznosť, ktorú človek vymyslel. Toto všetko vedie k odľudštenému využívaniu ľudí a deštrukcii celej sociálnej sféry. Chorá je duša tejto civilizácie! Nárast depresií, zúfalstiev a samovrážd vo svete je obrovský. Konverziu duše, ktorá je rozbitá na franforce nezabezpečia žiadne materiálne statky. Trpiaci ľudia potrebujú duchovnú pomoc. Ak by sa znížili obrovské výdavky na zbrojenie, vyriešili by sa ekologické problémy a nerástol by počet ľudí, ktorí žijú v biede, z jedného dolára na deň. Niet budúcnosti bez pokoja.

Svet neuznáva, že nie sme pánmi všetkého, včítane života a smrti. Politici podporovaní nadnárodnými korporáciami, okrem patetických výziev, nedokážu efektívne riešiť konkrétne krízové situácie pre všeobecné dobro. „Elitári“ sveta žijú v inej realite. Zamilovaní do seba samých, pozerajú na iných ako na podradnú časť ľudskej rasy. Často preto, že sú vo vyšších pozíciách v politike, vo firmách, rôznych riadiacich štruktúrach. Túžba po moci je vášeň a mnohí ju nedokážu ovládať. Namýšľajú si, že sú lepší, múdrejší, spravodlivejší, pripisujúc si zásluhy, ktoré im nepatria. Mnohí mocní nevedia a nechcú prekonať svoju pýchu. Žijú pocitom, že so všetkým si poradia vlastnou mocou a silou peňazí. Správajú sa tak, akoby mali ostať večne na zemi. Nerešpektujú, že život na Zemi je iba správcovstvom.

Žijeme v dobe, keď sa zdá, že nič nie je jednoduché. Celosvetovým problémom je však najmä pochopenie, že vládnuť neznamená ovládať a zneužívať moc, ale slúžiť. Mnohí z nás vyhlasujú, že ich poslaním je slúžiť. No keď majú podať pomocnú ruku blížnemu, radšej privrú oči a odvrátia a pohľad. Spoločnosť je stále viac a viac rozdeľovaná, čím je lepšie ovládateľná politickou diktatúrou. V západnej Európe si neuvedomujú, že sa blížime k istej forme totality. Prepisuje sa história sveta. Nielen Európa, ale celý svet sa nachádza vo veľkej morálnej kríze a nestabilite. Možno prídu zmeny, ktoré si dnes nevieme ani prestaviť. Politické elity zlyhávajú a tak dnes nik nemôže vylúčiť, že nás čaká gigantická kríza, ktorá prerastie všetkými časťami spoločnosti. Na aktuálnu situáciu predkladá globalizovaná spoločnosť jediný recept: spoločnú vlasť bez identity. Mocní argumentujú prázdnymi slovami o akejsi modernej spoločnosti. Cieľom tejto manipulácie je vytrhnúť človeka z koreňov kultúry, náboženstva, zvykov a dedičstva predkov. Multikultúrnosť je však absolútnym popretím toho, čo nám je vlastné. Nemecká kultúra nemôže prijať ruskú, ani francúzsku kultúru. Slovenská si nemôže privlastniť tú americkú, či japonskú a podobne. Každý človek, národ, firma i jednotlivec má vlastnú kultúru, patrí k určitej kultúrnej rodine.

Európu však stáročia formovalo práve kresťanstvo a to nielen v náboženskej oblasti, ale aj v oblastiach kultúry, umenia, vedy a techniky, či spoločenského systému. Je smutné, ba tragické, že Boh prestal byť „dušou“ Európy. Nemôžeme budovať Európu na hodnotách, ktoré nepatria do európskej kultúry.

Dnes  sa stávame svedkami nezmyselných deliacich čiar, ktoré nás rozdeľujú a bránia spolupráci a vzájomnému porozumeniu. Duchovný život odchádza zo scény, no ja verím, že iba dočasne. Nemyslím, že by sme sa mali vrátiť do stredoveku. Veď medzigeneračné poznatky rozvíjajú spoločnosť, no na druhej strane digitalizácia nemôže likvidovať všetko dobré a hodnotné. Digitalizácia prináša isté výhody, ale nesmie naplniť ambície svetových „elít“, ktoré chcú práve digitalizáciou sveta svet ovládnuť. Dnešný svet nezachránia nové technológie, sociálne siete, ani digitalizácia… Ak ich múdro využijeme, môžu uľahčiť niektoré oblasti nášho života, ale zmena smeru a obrátenie človeka musí nastať v duchovnej rovine. Som si istý, že sa v tejto dobe často dívame na svet očami beznádeje, no je potrebné nenechať sa oklamať a zmiasť! Mienkotvorné médiá nezobrazujú reálny stav skutočností, ale rafinovane manipulujú pravdou a dezorientujú ľudí. Pravda sa nehľadá, „pravda“ sa vyrába. Jej cieľom je útočiť na tých, ktorí majú iný názor. Štáty hľadajú vlastný prospech na úkor iných, často metódami, ktorým nie je nič sväté. V politike pôsobí veľa „odborníkov na pravdu“, no kríza pravdivosti prenikla i do našich bežných vzťahov.

Žiaduca obnova ľudskej spoločnosti môže nastať, ak dôjde k pribrzdeniu bezhlavej honby človeka za peniazmi a mocou, k obnoveniu vzťahov, dialógov nielen verbálnych, ale v celej šírke ľudskosti a pocitu spolupatričnosti.

Áno, spoločnosť sa musí zmeniť, táto zmena je nevyhnutná. Mocným tohto sveta nezáleží na Bohu, a tak stratili aj skutočný záujem o človeka. My však nemôžeme ostať nečinní. Každý, v rámci svojho vplyvu, môže prispieť, aby sa zmiernili negatívne dopady tejto nevyhnutnej zmeny.

Tou zmenou musí prejsť hlavne naše srdce, aby viac slúžilo a bolo viac milosrdné. Pomáhať ľuďom, dávať im viac zo seba, aj keď to nečakajú, nemôžu adekvátne vrátiť… Ľahostajnosť je najväčším hriechom súčasnosti.