Ako vidí Svet a seba v ňom Ján Gabriel ?
Bratislava 16, marca 2023
Sú to lídri z našej planéty ?
8. časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru
Deviaty rok plynie odvtedy, keď viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik – sebazničenie našej civilizácie.
Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky, a predovšetkým ich riešenia v záujme života, boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.
Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie v čudesnej kóme. Obdobne tomu je aj v informovanosti o štátnych prevratoch a následných občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov v nich.
Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani OSN, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum, ani Mníchovská bezpečnostná konferencia. Záblesk nádeje na diplomatické riešenie ukrajinskej traumy vznikol po nedávnom 10-minútovom stretnutí ministrov zahraničných vecí USA a RF.
Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako ôsmeho prezentujeme predsedu výboru združenia, laureáta Zlatého biatca, bývalého poslanca NR SR a finančníka Ing. Jána Gabriela.
Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment – udalosť – proces vás najviac znepokojuje ?
Súčasnú medzinárodnú situáciu nie je možné hodnotiť pozitívne. Prebieha vážny stred medzi veľmocami o hegemóniu. Čas jednopolárneho sveta končí a viacpolárny sa viac presadzuje. Je jasné, že hegemón sa nechce vzdať. Má veľa spojencov v oblasti tzv.demokratických krajín a tým sa cíti silný. Len aj súperi sa chystali na stret a zahájili už dávno prípravu. Zorganizovali skupinu , ktorá sa neustále rozvíja organizačne, politicky , ekonomicky i vojensky. Zatiaľ sa všetko vážne deje cez proxivojny a sankčné ekonomické opatrenia. Doterajšie výsledky však nie sú pre hegemóna dostatočné. Prehlbujú sa problémy vo všetkých smeroch a tu je moja najväčšia obava. Nerozhodnú sa najväčší hráči použiť jadrové zbrane , keď budú v najhoršom? Čítal som vyjadrenie Medvedeva ktorý verejne hovorí, že svet bez Ruska nemôže byť a generáli NATO hovoria o nepriateľstve s RF a Čínskou ľudovou republikou. Použitím jadrových zbraní civilizácia končí. Všetci vieme , že politika je vyjadrením ekonomických záujmov. Je zlé , keď svetu kraľuje vojensko-priemyselný komplex a riešia sa iba jeho záujmy.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Je to vážne zaujímavá otázka, lebo jej vyjadrenie je naozaj relatívne. Je pre spoločnosť užitočné potrebné vzdelanie? Asi je. Je užitočný dobrý výkon zamestnania? Asi je .Je užitočná ľudská angažovanosť? Asi je. Dá sa takto pokračovať ďalej. Pre mňa osobne je najviac dôležité obdobie 80. a 90. rokov, kedy som bol účastníkom vážnych udalostí s dobrým koncom. Od výstavby vážnych priemyselných komplexov až po pokojné rozdelenie Československa. Ako sa teraz ukazuje, tak to bolo určite dobré. Príklady z okolia sú hrozné. Máme možnosť namiesto pochovávania blízkych, budovať svoju štátnu i osobnú identitu. Nájde sa veľa výhrad k rozhodnutiam našich vlád, ale to hlavné, že sa pokojne vyvíjame, dúfa, že to sa nezmení.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež Európskej únie a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Už som to naznačil pri .prvej otázke, je mimoriadne zlé, že najviac ovplyvňujú dianie veľmoci, vlastníci vojensko-priemyselných komplexov. Potom stúpenci silových riešení majú jasnú prevahu. Môj názor je, že minimálne do Európy 21. storočia používanie zbraní nepatrí. Pre mňa bolo prekvapujúce , ako Nemci a Francúzi pristúpili k „minským dohovorom“ o riešení ukrajinskej otázky. To už nehovorím o podpore nacizmu v štátoch, ktoré prešli strašnou 2. svetovou vojnou. Na jednej strane bol tlak na dodržiavanie ľudských a národnostných práv krajín EU a na druhej podpora nacizmu v plnej miere na Ukrajine. Teraz to Zelenský pekne ukázal , ked premenoval jednotky podľa divízií SS. Použil aj „edelwais“, ktorá je v pamäti nášho národa ako likvidačná, kde napáchala zverstvá pri potlačovaní Slovenského národného povstania. Ruská federácia tieto skutočnosti v oblasti ľudských práv na Ukrajine i neustále útoky na Doneckú oblasť uvádza ako jeden z argumentov na vojenskú odpoveď. Stále si však myslím, že mali dostatok možností informovať svet o cieľoch militantov a tak diplomaticky zabrániť hroznému vojnovému stretu. Vojensko-priemyselné komplexy veľmocí zase vyhrali a to je zodpovednosť veľmocí za zbrojenie a nové a nové vojny.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Samozrejme zahraničná politika plne zodpovedá tomu, čo sme doteraz hovorili. Na jednej strane má záujem udržať hegemonizmus a ďalej podporiť nárast konfrontácií, aby výroba zbraní pokračovala v stúpajúcom trende. Vyhlásenia predstaviteľov štátov svedčia o splnení tejto úlohy. Všade sa vážne zvyšujú vojenské rozpočty. USA a ich najbližší spojenci majú záujem jednopolárny svet udržať. Hlavné zdôvodnenie je ochrana demokratického sveta a jeho hodnôt. Náprotivní súperi zase hovoria o suverenom práve vybrať si vlastnú cestu vývoja. Využívajú hlavne dôsledky koloniálnej histórie a neustálu snahu vyspelých krajín o neokolonializmus. Je vidieť, že tieto tézy sa čoraz viac uplatňujú v krajinách južnej pologule, kde doteraz vládli názory Severnej Ameriky a Európy. Zase z toho profitujú vojensko-priemyselné komplexy hegemónov, ktoré majú zabezpečené dlhodobé objednávky. Každý potrebuje nové zbrane, jeden na obranu a druhý na útok. Keď si to zoberieme z tohto hľadiska, tak asi hegemónov nepotrebujeme. Len oni sú a budú. Už nie iba jeden, ale viacero. Ak si niekto myslí, že sa všetko vyrieši znížením pozície USA ,tak je vo veľkom omyle. Hegemón vždy použil svoju silu na vlastný prospech. Je zavádzajúce myslieť si, že to neskôr bude inak.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Sme svedkami intenzívneho boja v geopolitickej oblasti. Nárast súťaženia znamená zvyšovanie nerovnováh vo všetkých oblastiach. Systémy vyvažovania prestali efektívne pracovať. OSN, WTO, i ďalšie stratili rozhodovacie pozície. Obmedzenia, sankcie a rôzne iné reštrikcie ich znefunkčnili. Médiá prestali informovať o realite. Prešli na ideologickú platformu. Obrovské problémy vývoja zamenili za množstvo zástupných tém , hlavne v oblasti zelenej energie, LGBTI a genderovských teórií. Áno, aj tieto otázky sú dôležité, ale prepad výrobných faktorov Európy v prospech Ázie a USA pri akceptácii emigrácie do Európy je najhorší možný vplyv. Jednoducho znížená tvorba zdrojov v Európe neumožní udržať dosiahnutú životnú úroveň. Zradikalizuje to imigrantov a nižšie príjmové skupiny obyvateľov. Toto Európu vážne zneistí. V tomto médiá hlavného prúdu pracujú málo. Naopak politicky korektné je to obchádzať. V princípe strata dôvery sa nevypláca. Týka sa to i Ukrajiny a RF. Je hlúposť si myslieť, že zničia RF. Minimálne odveta by bola taká, že už by sme neboli my všetci. Ľudia prestávajú veriť manipuláciam medií, prechádzajú na alternatívne médiá. Len tu je naozaj aj veľa neoverených informácií. Najhoršie na tom je, že dochádza k radikalizácii spoločnosti. Dovolím si pripomenúť, známu myšlienku Marka Twaina … ako je ľahké ľudí oklamať, ale horšie je ich presvedčiť, že boli oklamaní. Asi na tom je založená propaganda. Nám to v konečnom dôsledku pri jadrovej apokalypse asi bude jedno.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský „odstúpil“ od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Táto otázka je v terajšej Európe irelevantná. Vôbec nesúvisí s vojenskou silou v Európe. Je zaujímavé, že Európa so stovkami miliónov obyvateľov sa chráni Severnou Amerikou proti 140 miliónom obyvateľov RF. Nečudujem sa Poliakom, ktorí chcú byť mocnosťou, keď sa potrebujú posilniť Američanmi, aby komusi vládli. Ale komu? No tu je ocenenie integrácie v Európe. Vôbec nechápem, ako sa podarilo Európanov presvedčiť o správnosti imigrácie a vážnosti sankcií voči RF. Keď som počul o vyhlásení jedneho z vodcov dnešného sveta o vynikajúcej Indii na Mníchovskej konferencii, doporučoval investície tam, pretože nákladovosť je nízka, kvôli lacným ruským surovinám , pri nízkej cene práce a hlavne dostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Človeku je z toho zle, že sa Európa „toho“ zbavila. Aké predstavy o demokracii a miery majú títo ľudia? Asi len vlastné zisky. A vôbec otázky o integrácii sú len vtedy , keď súvisia s vyšším ziskom, inak sú zbytočné.
Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.
Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede ďaľších členov MMV. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.