Ako vidí Svet a seba v ňom Ladislav Krajňák?
Bratislava 23. februára 2023
Sú to lídri z našej planéty ?
Tretia časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru
Deviaty rok plynie odvtedy, keď viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik – sebazničenie našej civilizácie.
Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky, a predovšetkým ich riešenia v záujme života, boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.
Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie v čudesnej kóme. Obdobne tomu je aj v informovanosti o štátnych prevratoch a následných občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov v nich.
Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani Spojené národy, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum.
Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako tretieho prezentujeme podnikateľa, laureáta Zlatého biatca a člena Medzinárodného mierového výboru Ing. Ladislava Krajňáka.
Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment – udalosť – proces vás najviac znepokojuje ?
V súčasnej zložitej medzinárodnej situácii považujem za najrozložitejšie dôsledky globalizácie svetového trhu, t. j. napriek snahám demokratických štátov o globálny otvorený trh na celom svete nedochádza k rozdeľovaniu svetového bohatstva v prospech produkujúcich štátov a tým zlepšovaniu ich celkovej ekonomickej situácie, ale naopak, bohatstvo a zisk sa čoraz viac kumuluje do stále menšej skupiny ľudí.
Toto sa deje dokonca za pomoci štátov v Európskej únii, mám na mysli Írsko, Luxemburg a podobne, ktoré svojimi daňovými zvýhodneniami prispievajú k bohatnutiu Googlu, Applu a podobným bez príslušného zdanenia za účelom podpory vedy a moderných výrobcov v EÚ.
Zložitá politická schéma fungovania EÚ nesmeruje členské štáty k dynamickým zmenám v meniacom sa svete, nevyhraňuje sa voči globálnym konkurentom vo svete (USA, ČĽR, India), ale len reaguje na podstatné kroky týchto veľkých hráčov.
V EÚ dokonca niekto vymyslel tzv. Lipskú burzu, ktorá úplne nepochopiteľne stanovuje „trhovú cenu“ elektrickej energie podľa ceny najdrahšej pripojenej plynovej elektrárne /!/… Podobným príkladom je tzv. burza kukurice, kde ceny dodávok kukurice nášho najváženejšieho producenta vôbec nemajú vplyv na tzv. trhovú cenu.
Znepokojuje ma najviac „rinčanie zbraní“, pričom ak sa má viesť nejaká súťaž hráčov na globálnom trhu, tak nech sa deje formou ekonomickej súťaže – životnej úrovne, mierového spolužitia, technologického pokroku a environmentálnej rovnováhy.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Všetci sa zrejme zhodneme, že zmena v roku 1989 znamenala pre všetkých výraznú zmenu spôsobu fungovania našej spoločnosti.
Kým výrobné spoločnosti typu VSŽ, Slovnaft, ZSNP Žiar nad Hronom, Slovenské elektrárne, Železiarne Podbrezová, OFZ, Duslo, Matador a podobne sa museli rádove v mesiacoch preorientovať zo systému fungovania v rámci RVHP na fungovanie v Európe a vôbec vo svete, tak to zvládli ! Spoločnosť ako taká vrátane svojej samostatnosti od roku 1993 zrejme ešte stále je vo vývoji, žiaľ, so všetkými detskými chorobami, čim dochádza k spomaleniu rastu, k neschopnosti využiť ponúkané zdroje na rozvoj, k neschopnosti definovať stratégiu rozvoja a ciele a tým ako dôsledok zvyšovať napätie v spoločnosti a zbytočne „rozdúchavať“ nikam nevedúce politické konflikty. V Poľsku dominuje PIS, ale aspoň využívajú zdroje, v Maďarsku niet alternatívy k Orbanovskej demokracii, v Česku vidieť vyššiu úroveň spoločenskej schopnosti – akčnosti zrejme aj z dôvodu dlhších skúsenosti z riadenia štátu a u nás vidieť dramatický pokles úrovne schopnosti vedenia štátu dokonca v porovnaní s rokmi 1993/94, alebo 1998-2022
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Zbrane na obranu vlastného štátu na vysokej technologickej úrovni sú zrejme nutné.
Avšak ďalšia vlna vyzbrojovania už aj tak prezbrojeného sveta nemá opodstatnenie, okrem záujmov korporácií v tejto brandži. Zasahovaniu štátov do vnútorných pomerov iných štátov je tiež zrejme nevyhnutné a ich tzv. oblasti vplyvu alebo záujmu zostanú ich oblasťami vplyvu a záujmu, preto za podstatné považujem, aké sú tie záujmy, a či sú vôbec mierové, alebo slúžia len na udržanie prijateľného napätia medzi veľkými hráčmi s cieľom vyvolávania lokálnych konfliktov. Opäť narazím na ekonomické záujmy súvisiace v tejto dobe azda najviac s prístupom k energiám a energonosičom, prípadne k mikročipom.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Svet bez hegemónov zrejme fungovať nebude.
OSN by mala byt platformou na korekciu vplyvu hegemónov, ktorým keď ponecháme právo veta v Bezpečnostnej rade, tak potlačíme ich chute rozvíjať svoj vplyv silou. Znie to jednoducho.
Postaviť silu a vplyv hegemónov na vojenskej útočnej sile však s istotou prinesie svetu skazu.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Ak si odmyslím dezinformačné kampane kohokoľvek, občania sú len obeťami.
Obeťami sily médií, sily korporácii, sily peňazí, sily zbrani. Žiaľ.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský „odstúpil“ od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Hlavne, by podľa mňa bolo treba zjednotiť politické systémy v EÚ, a dať možnosť výberu voličom medzi ideami.
Zákonne politický systém postaviť na troch prúdoch a to LIBERÁLI, KONZERVATÍVCI a SOCIÁLNI DEMOKRATI, a ostatné názorové prúdy, či už to budú národnostné, menšinové, alebo iné, povoliť len vo vnútri týchto troch prúdov !
Mali by sme si pamätať zverstvá Prvej aj Druhej svetovej vojny, aby sme si vedeli predstaviť, akéže to integračne snahy boli vojenskou silou presadené.
Integrácia alebo integračná snaha podľa mňa uspeje len zabezpečením technického a technologického pokroku v každej krajine, využitím jej primárnych výhod či už ľudských alebo materiálnych. Pre Slovensko to je určite využitie dreva ako suroviny na ďaleko vyšší stupeň spracovania, s ďaleko vyššou pridanou hodnotou ako je tomu dnes.
Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.
Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede podnikateľa Jiřího Mikulenku, šéfredaktora www.ceskenovinky1.eu JUDr. Svetozára Plesníka a vysokoškolského pedagóga, publicistu doc. PhDr. Félixa Černocha, CSc. a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.
Členovia Medzinárodného mierového výboru