Peter Kasalovský: A my ako smrteľníci máme problém
Bratislava 29. januára 2023
Ani pápež František, ani prezidenti veľmocí, ani WEF sa nezmohli odstrániť civilizačnú hrozbu č. 1
Svet sa práve nachádza na hrane systémových zmien, ktoré sú opäť predznamenané vojnovými udalosťami. Aj dnes sa veľmoci snažia deliť a spájať svet podľa vlastných predstáv. Žiaľ ani doteraz sme sa nenaučili základnej poučke, že svetový systém sa mení vždy až po vyčerpaní všetkých možností. Mnohé z nich končia tragickým výsledkom. Dvadsiate storočie sa stalo najvražednejším storočím. Odhady hovoria o cca 190 mil. obetí. Na základe analýz združenia NEF Hospodársky klub sme po opakovaných verejných vyhláseniach v máji 2021 opätovne prosili pápeža Františka, aby zvolal celosvetovú bezpečnostnú a mierovú konferenciu. Túto naliehavú prosbu nevyslyšal.
Prvého februára 2022 sme sa obrátili na prezidentov Spojených štátov J. Bidena a Ruskej federácie V. Putina, aby pokračovali v dialógu a zabránili akejkoľvek konfrontácií. Komunikácia dvoch veľmocí sa však skončila fiaskom.
Pred tohtoročným výročným mítingom WEFu sme v liste jeho zakladateľovi a predstaviteľovi prof. K. Schwabovi vyjadrili nádej, že jeho účastníci dospejú k názoru, že Svet potrebuje k pokračovaniu svojho života novú helsinskú Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Po polstoročí, keď si vtedy naši starí rodičia, naši rodičia a tiež my ako súčasníci mysleli, že sa začína nová éra.
V našom liste však stojí aj toto :“Sme hlboko znepokojení drsným súbojom o vedúcu pozíciu vo svetovom vývoji, kriesením nacizmu a prenosom jeho elementov do praktickej politiky, bezprecedentným reštartom pretekov v zbrojení a predstavami o možnosti jadrovej vojny na obmedzenom priestore, no i v celosvetovom meradle“.
Davoský výročný míting priniesol v diskusii názorovú rôznorodosť na aktuálne témy, ale nedospel k vytúženému záveru. Inak povedané, taká diskusia len potvrdila, že uvedené príčiny nášho znepokojenia, a v konečnom dôsledku bezpečnosť a mier ako také nie sú v centre, ba ani na okraji záujmu takého svetového fóra akým je WEF, ktoré donedávna vyznačovalo neraz jednoznačne nielen smery, ale aj konkrétne cesty k civilizačnému pokroku.
Takže, máme problém.
Všetci máme veľký problém.
Je nám viac ako smutno z toho, čo sa deje na Ukrajine. Akože náš Svet sa zmohol iba na sériu protiruských sankcií a na vyzbrojovanie ukrajinskej armády. A nielen to, celý rad lídrov a ich čudných spolupracovníkov dokonca presvedčuje verejnosť, že aj jadrová vojna môže byť lokálna, či regionálna, a ten ich štát bude „mimo jej dosahu“. A obyvateľstvo sveta, a tiež Európy, a nášho štátu tomu verí. I keď v ostatnom čase čoraz viac ľudí začína byť nervóznych z toho, že vojna na Ukrajine akoby bola bez konca a s perspektívou „súdneho dňa“. Je nesporné, že akýkoľvek jadrový konflikt prerastie hneď do apokalypsy.
Dňom 24. februára 2022 úplne zlyhala diplomacia a je takmer v kómatickom stave už dvanásty mesiac. To je krutý fakt, ktorý je jasnejší ako to naše slnko, nech by sme ho nechceli vidieť kvôli tmavým oblakom a dymu z nezmyselnej vojny. Ignorancia a neschopnosť politických lídrov otvoriť a viesť mierový dialóg je očividná. Aj keď neúprosná logika filozofie veci hovorí, že „výsledkom akýchkoľvek dvoch monológov by mal byť dialóg.“ Niet takého lídra, ktorý by dokázal pozvať predstaviteľov zúčastnených strán k rokovaciemu stolu ? Zatiaľ nie je a tak nám, obrazne, zvoní hrana. Akoby „to“ nechceli počuť v Moskve, v Kyjeve, vo Washingtone, v Pekingu, v Paríži, v Berlíne, v Bruseli, vo Vatikáne, no ani v Londýne, v Tel Avive, v Istanbule !
Verejnosť si už zvykla na vojnové kvílenie médií, vojnové akty, ako aj na mŕtvych, na ľudské tragédie. Ľudia sa pre mocných opäť stali len číslami morbídnej štatistiky, nie živými bytosťami, ktoré boli a sú obetované, aby mocní boli všestranne mocnejší.
Máme problém.
Všetci máme veľký problém.
Vekove starší majú v pamäti intervencie do Vietnamu, kambodžskú genocídu, rozvrat v afrických, ako aj v arabských štátoch s podporou občianskych vojen – v nejednom prípade až nekonečných. Boli tu aj maďarské udalosti v roku 1956, nemecké na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, kubánska kríza. Krviprelievanie kdekoľvek sa deje vždy v mene demokracie, pokroku a mieru, no a v blahej pamäti aj vojenské potlačenie Pražskej jari. Bol tu aj rozklad bývalej Juhoslávie s vojnovými aktami.
Po 2. svetovej vojne ako sme už spomenuli nasledovali ďalšie milióny obetí, desiatky miliónov postihnutých duševne, no i zdravotne, ako aj odchádzajúcich naveky, z ktorých každý život mal predsa nevyčísliteľnú hodnotu človeka.
Akoby to však nebolo mementom pre súčasných mocipánov, najrôznejších štátnych aj európskych lídrov, z ktorých viacerí vyšli z prostredia rodín vysokopostavených nacistov.
Máme problém.
Všetci máme veľký problém.
Nie je vôľa po mieri, riešení vzťahov medzi veľmocami a ich spojencami dialógom. A pri tom „Dialóg je základnou podobou ľudského myslenia“, povedal legendárny Miroslav Horníček.
Autor je predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor od 1993. roka
Účastník protestnej hladovky pred GK ZSSR v Bratislave od 21. augusta do 30. augusta 1968 proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR