Peter Kasalovský: Paradox ? Verejnoprávna Sociálna poisťovňa je de facto štátnou

Bratislava 31. marca 2020

Ako sa to stalo, že  politici   mohli a môžu pôsobiť ako Ježiško či Dedo Mráz, teda ignorovať vlastnícke a prirodzené práva poistencov. Trebárs formou „sociálnych balíčkov“ a zároveň vyslovovať bez hanby  zaručene pravdivé informácie, že nebude na dôchodky a vôbec na nič, lebo.  Problematika 13. dôchodku je obrovský, ale i minimálny problém oproti väčším škodám a problémom v sociálnej politike a v sociálnom zabezpečení.

Odchádzajúca politická garnitúra dokončila proces zoštátňovania sociálneho zabezpečenia, ktoré aj počas a vďaka transformácii v rokoch 1990 – 1998 sa malo dostať na európsku sociálnu modelovú úroveň systémov, zjednodušene na systém 3 P – sociálne poistenie, sociálna podpora (pozor, nielen štátna !) a sociálna pomoc.

Už počas federácie a potom najmä v rokoch 1994 až 1998 vznikal verejnoprávny systém sociálneho poistenia, prezentovaný aj verejnoprávnou Sociálnou poisťovňou a verejnoprávnym Národným úradom práce.

Rozbitie Národnej poisťovne v roku 1994 za účasti Moravčíkovej vlády (Kováč R., Šagát, T. atď.) otvorilo priestor pre privatizáciu zdravotného poistenia, na ziskovosť a falošnú pluralitu súkromných zdravotných poisťovní, čo sa dnes u nás a rovnako aj v ČR považuje za zásadnú reformnú chybu.

Sociálna poisťovňa (SP)  v rokoch 1994 až 1998 bola absolútne verejnoprávnou inštitúciou bez politiky, čo ocenila aj Svetová banka. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 v Budapešti  bolo parafovaných sedem zmlúv o doslova nezištnom a modelovom systéme spoločného výberu daní, poistného a odvodov, ako aj systému spoločnej výplaty sociálnych dávok.

Až do dnešného dňa všetky „demokratické“ vlády (plus „najlepší európski ministri financií“ zo Slovenska) na Slovensku zúfalo plánovali a pritom nič neurobili v systéme, ktorý cnostne pomenovali UNITAS, avšak mal to byť program zameraný iba na jednotný  výber daní, cla a poistných odvodov, pričom doteraz v tomto smere  neurobili temer nič !

Slovenský projekt so Svetovou bankou nebol postavený iba na výbere, ale komplexne aj na jednotnom systéme výplaty dávok atď.

Vtedajšia ministerka financií za SDĽ B. Schmognerová projekty SP a Svetovej banky odmietla a doteraz vznikajú obrovské finančné straty za absenciu tohoto racionálneho systému.

Po výkrikoch o „vykradnutí“ Slovenska Dzurindovou vládou  v máji 1999  bola  Národnej rade Slovenskej republiky predložená „Správa o ročnej závierke SP za rok 1998“ s prebytkom temer 12 mld. slovenských korún plus prenášali sa ďalšie mohutné nedoplatky ako pohľadávky SP.

Rezortný minister  Peter Magvaši začal personálne meniť vedenia orgánov SP na celom Slovensku a začal boj o ovládnutie najmä kapitálových výdavkov SP, až po etapu, že poslanci Smeru sa postupne a až doteraz stávajú generálnymi riaditeľmi SP !!!

Tripartitný model Správnej rady SP v deväťdesiatych rokoch vylučoval primitívne zásahy ako napríklad nedávne o minimálnom dôchodku alebo  o 13. dôchodku, ako aj iné nekompetentné zásahy hlúpych politikov. Sociálni partneri mali v Správnej rade SP až do roku 1998 právo veta aj proti zástupcom štátu !!!

SP je v súčasnosti de facto štátnou inštitúciou, aj napriek tomu, že aktuálny  príslušný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jasne a de iure ustanovuje jej verejnoprávnu definíciu.

Odchádzajúci minister J. Richter sústavne hovoril o štátnych dôchodkoch a o štátnom systéme sociálneho poistenia. Nepoznal ani presné pomenovania zákonom ustanovených sociálnych dávok (rodičák, sociálka, očeerka, materská a pod.).

Dôchodkové sporenie je vo svete slovenským skanzenom v porovnaní sociálnych systémov a sociálneho poistenia v normálnych štátoch a patrí na Slovensku medzi najväčšie zlá po roku 1989 !

Sociálne poistenie sa zmenilo na typickú úroveň štátnej sociálnej podpory, kde politická moc ignoruje prirodzené vlastnícke i iné prirodzené práva poistencov a z fondov si uzurpovali právo na ich zneužívanie podľa svojich politických cieľov a na rozdávanie sociálnych balíčkov na úrovni Deda Mráza..

Sociálna sféra je v súčasnosti absolútne zdevastovaná a temer všetky atribúty federálneho Scenára sociálnej reformy (1990) a slovenskej Koncepcie transformácie sociálnej sféry SR (1995) sú hrubo narušené.

Za tzv. mečiarizmu sa ani jeden funkcionár SP nevymenil pod tlakom politikov, ale o personálnych zásahoch rozhodovala autonómna tzv. Personálna komisia SP a jej nezávislý riaditeľ SP.

Kaníkovci a Miklošovci počas svojej „demokratickej“ vlády znárodnili verejnoprávny Národný úrad práce a previedli do štátneho rozpočtu asi 12 mld. Sk ako účelovo vybrané financie na riešenie zamestnanosti. Počas ich vlády došlo k drastickej reštrikcii v štátnom rozpočte a k redukcii sociálnych dávok (až o 60 %) a vyvolali tak prekročenie sociálnej únosnosti reštrikcií a rabovanie v obchodoch. Vtedy sa odovzdávali sociálne dávky aj za pomoci policajtov, armády a vrtuľníkov, pričom k tomu nemuseli mať pandémiu.

Na záver treba povedať a opýtať sa, ako v našom politickom systéme i v sociálnom systéme pri jeho devastácii pôsobili a pôsobia sociálni partneri a odborná verejnosť ?

Tento článok vznikol na podnet viacerých členov združenia.  

V spolupráci s viacerými  riadnymi aj čestnými členmi z oblasti ekonómie  a politiky ho pripravil : Peter Kasalovský