K predčasným parlamentným voľbám Slovenská republika

Bratislava 15. marca 2018

Úvodné slovo Petra Kasalovského na 116. riadnom zhromaždení

a celkove 265. podujatia združenia, Bratislava, 15. marca 2018

K predčasným parlamentným  voľbám,

ale nie v jednom volebnom obvode 

Vážené zhromaždenie,

dámy a páni,

tohtoročné predjarie je z hľadiska nášho národa, národností aj etník a vôbec nášho štátu potvrdením toho, o čom hovoríme a po čom voláme od nášho vzniku od 1993. roku. Po skúsenostiach z minulého režimu a z prvých týždňov nového režimu sme si uvedomili, že retardačný proces v politike nie je ničím výnimočným. Vznikne a začne sa rozvíjať veľmi-veľmi rýchlo, najmä keď nie je, alebo je obmedzovaná, príp. zavrhovaná kontrola politikov a verejných činiteľov na všetkých stupňoch.

Každá vláda z vôle ľudu, ktorá tu bola, sa práve kvôli tomu  dostala do pozície samoľúbych, priam  geniálnych – vyvolených, teda aj neomylných ľudí, ktorí v mene vlastnej pravdy, či skôr svojich predstáv o tom, ako to má fungovať v štáte a vôbec  v každej obci,  stratila súdnosť. Zastupiteľská demokracia sa stala, obrazne povedané, poskokom, či fredkou politických strán a hnutí. Na úrovni parlamentu sa nadovšetko dostali nielen ich skupinové  politické a hospodárske záujmy, ale najmä osobné ambície.

Ani jeden z doterajších predsedov vlád nedovládol tak, že by mu občania bez rozdielu svojho politického presvedčenia poďakovali aspoň potleskom, a následne dali prednosť inej politickej strane s lepším programom a  novými tvárami.  Faktom je, že v celosvetovom meradle to nie je inak, ba neraz je to viac ako dramatické a svojim spôsobom nebezpečné, ba až výbušné. A my, dámy a páni, sme vždy po nástupe novozvolenej garnitúry volali po kontrole. Faktom je aj to, že jednou z príčin je jednomandátový volebný obvod. Ten, ktorý umožňuje koncentráciu moci bez kontroly občanmi. To však dodnes vyhovuje všetkým parlamentným politickým stranám, resp. hnutia.

Dnes sme vo výbušnej situácii, ktorá sa vyvinula po dvojnásobnej vražde mladých ľudí a opozíciou okamžite spájanej s predstaviteľmi vládnej koalície.  Popri vymyslených,  skreslených a účelových  informáciách sa však ukázalo, že aj súčasná vláda má rovnaký problém ako jej predchodkyne : neschopnosť spájať občanov zo všetkých strán, komunikovať s nimi v záujme  ich štátu a jeho rozvoja. Dalo by sa hovoriť aj o trestuhodnom správaní sa vládnych činiteľov. Aj preto sa občania pohybujú v neustále  skreslovaných, opravovaných, a klamlivých a dementovaných informáciách problematicky.

Naši členovia sa spytovali v uplynulých troch týždňoch, ako sa vyrovnať s predmetnou situáciou. Poukazovali na  konfrontačné snahy zo strany opozície, na takpovediac „vytratenosť“ generálneho prokurátora, keď niektorí opoziční politici hovorili o potrebe štátneho prevratu, alebo o tom, že niektorí členovia vlády sú vedúcimi zločineckých organizácií. Pripomínali, že sa správa rovnako či podobne ako v prípade  vlečúcich sa a citlivých obvinení prezidenta SR a konkrétnych činiteľov opozície.

Deprimujúce názory viacerých našich členov sú o tom, že by si nebolo koho vybrať,  keby boli predčasné parlamentné voľby. To je prvotný pocit, keď sledujete média a reakcie zo zahraničia. Nemyslím si, že sme mozgove slabším národom ako tie v okolitých štátoch, či tie, ktoré sa pasovali za najdemokratickejšie. Za neschopnosť  načúvať všetkým názorom a komunikovať, teda dovidieť za roh a do blízkej budúcnosti sa vždy oplatí. A tak je tu opäť čas novej kontroly zastupiteľskej demokracie.  Keď to nepochopíme,  keď nebudeme nápomocní, tak frontálne nastúpi  čas rozmachu politickej svojvôle a zastupiteľského diktátu.

 Už od volieb sledujeme prejavy nadradenosti konkrétnych skupiniek a skupín obyvateľstva a ich vedúcich, ale aj ústavných činiteľov. Ak nepochopíme toto nebezpečenstvo, bude to vstup na výsostné územie duchovnej národnej, občianskej a vôbec ľudskej biedy, a môžeme potom zaplakať, kam sme sa dostali vďaka  dlhodobe organizovanej občianskej pasivite a inej, takpovediac, slepej  občianskej agresivite.

Dámy a páni,

v minulých týždňoch sme našim členom aj priateľom tlmočili názor rovný postoju klubovej reprezentácie, že jedine porušenie Ústavy SR môže byť dôvodom na aktivity z našej pôdy.  Dnes – v polčase volebného obdobia tu je  konfrontačná vojna medzi opozíciou s podporou 50 tisíc občanov v hlavnom meste a ďaľších 50 tisíc v štyroch desiatkach miest v SR a koalíciou. Teda v žiadnom prípade sa nejedná o celonárodné protesty. Sú však významné, lebo protipól sa z vládnej koalície  neukázal.

Na strane opozície sú média vo vlastníctve majiteľov korporátnych organizácií, no i značná časť pracovníkov akoby verejnoprávnych médií a s nimi kooperujúce zahraničné média. V Bruseli majú pocit, že roky boli slepí, hluchí a neschopní správne hodnotiť SR, a odporúčajú, čo by sa malo u nás diať, ale výlučne na základe informácií a názorov tretieho sektora.

Už dnes je namieste otázka, kto zaplatí  účet za dehonestáciu našej republiky a jej občanov? Alebo opäť raz ako bohabojný národ, či holubičí občania odpustíme vinníkom ?! Chceme a budeme trvať na tom, že najneskôr v momente odhalenia páchateľa dvojnásobnej vraždy začne pôsobiť  „Očistec“. To je a bude radikálna a neopominuteľná požiadavka vždy slušných ľudí. Budeme trvať na právnej zodpovednosti.

Vážené zhromaždenie !

Schopnosť sebakritiky nie je daná navždy. U mnohých funkcionárov sa znižuje hneď po nástupe do funkcie. U niektorých zmizne aj so zvyškami rodinnej a školskej výchovy, a zároveň sa znefunkční ich pamäť.  Takáto „infekcia moci“ je viditeľná všade na tomto svete. Prejaví sa v arogancii, v úplatkárstve, v korupcii, v nepochopiteľných rozhodnutiach a neraz v bezbrehom ochudobňovaní, či brakovaní štátnych a verejných zdrojov. Východiskom môžu byť predčasné parlamentné voľby, ale nie s jediným volebným obvodom, tak ako boli nastavené za vlády V. Mečiara.

Za tých 25 rokov, čo fungujeme ako klub – združenie, sme však mali šancu vidieť aj takých politikov, verejne známych činiteľov a najbohatších duchovne i materiálne, ktorí nemali ani ten najmenší problém so vzťahom k národu a jeho štátu, s vlastenectvom,  s komunikáciou a sebakritikou, no i s triezvosťou, úprimnosťou vo vzťahoch,  a s citeľnou pokorou. Aj preto zdôrazňujeme, že politika nemusí byť panským huncústvom, ale ani tým, čo počuť medzi pospolitým ľudom, nemusí byť „svinstvom“.

Kde sme a kam smerujeme, o tom bude po našej vzájomnej výmene názorov aj postojov hovoriť člen združenia a člen MMV Peter Mihók, víťaz III. ročníka ankety  Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti, ako aj dvaja laureáti Zlatého biatca za rok 2017 Pavol Barabáš a Víťazoslav Móric a predstaviteľ víťaza XVIII. ročníka ankety Best Bank Imrich Béreš, budú niektoré dokumenty zverejnené na našej www.hospodarskyklub.sk.

Budu to tieto dokumenty : Správa o Slovensku, 4. časť, a vyhlásenie skupiny členov združenia pod názvom : Štvrťstoročný výsledok Slovenskej republiky : „Nedá sa piesok do snopov viazať a voda hrabať…“.

Dámy a páni, priatelia,

dnešné zhromaždenie je neverejné. Jeho program sme zmenili pre vnútropolitické turbulencie, čo bude asi to najjemnejšie zhodnotenie situácie. Odložili sme aj  návštevu vzácnych hostí na májový, resp. októbrový termín nášho zhromaždenia. Pozvali sme však predsedníčku Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Janu Kiššovú. Ako jediná pozvanie prijala z hostí, ktorých sme pozývali na prelome mesiacov január – február.

Faktom je, že napríklad predseda vlády na pozvanie vôbec nereagoval. Zvykli sme si na jeho nezáujem a na jeho tradičné návštevy inde, aj v médiách,  ktoré vlastnia korporátne organizácie, kde odrazu čuduj sa svete  o ňom nechcú ani počuť. Za šesť rokov jeho vlády sme vytvorili jasný názor na jeho spolupracovníkov, aj na Romana Šípoša, ktorý je síce preč akože z vlastnej vôle z kancelárie premiéra, ale rýhy po ňom ostali.

Máme tradíciu, že v predjarí vzdávame poctu úžasným ľuďom z domova a tiež zo zahraničia, ktorí na svojich pozíciách – vo svojich profesiách dosiahli maximálny výkon.  Jednoznačne sa prejavili ako osobnosti s najvyššou pridanou hodnotou v čase, keď ich vnímalo 222  členov združenia a ďaľších  77 voliteľov, z ktorých mnohí boli nami ocenení v minulosti.

Som presvedčený, že si  zachovajú aj dnes vyhlásení laureáti svoju tvár a tie vlastnosti so schopnosťami, ktoré im vyniesli najprv nomináciu a potom miesto na myslených stupňoch víťazov. Vravím to preto, že aj v tomto roku som dostal podnety, aby sme niektorým z ocenených odobrali Zlatý biatec, lebo neskôr konali v príkrom rozpore s princípmi, za ktoré  je udeľovaný.

Od 1993. roka bolo udelených domácim lídrom 191 a zahraničným 67 Zlatých biatcov, teda spolu dvestopäťdesiatosem. Faktom je, že z tohto počtu sa spoločensky „znemožnili“  v minulom čase niekoľkí laureáti.  Možno piati. Jeden z nich pred rokom s dramatickým gestom  vrátil pred rokom Zlatý biatec, a to tak, že uhradil jeho výrobnú cenu.

Keď si dnes pripomeniem niektorých laureátov, je mi ľudsky dobre, a mnohí mi môžu závidieť, že  vždy po stretnutiach s nominovanými mi pribudne viac  životného optimizmu. Dalo by sa povedať aj to, že tí, čo odišli nenávratne sú naďalej medzi nami, či už  páni profesori Kočtúch, Laščiak, Profant,  Siman,  Fabián, kardinál Korec, … alebo vo februári  zosnulý dr. Muhammad Attar, ktorý dostal  „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ za rok 2016.

Vážené zhromaždenie, dámy a páni,

dnes vnímam vyhlásenie laureátov Zlatého biatca. Mierovej ceny zo Slovenska 2015 za rok 2017 a víťazov našich tradičných internetových ankiet ako občerstvujúce každého,  kto ctí svoj národ a jeho štát,  kto v praktickom živote pôsobí ako humanista, kto je vo svojom živote príkladom mravnosti a čestnosti, kto ctí odveké ideály ľudstva : slobodu, bratstvo a rovnosť,  a, obrazne povedané, kto rozsieva ľudské šťastie kdekoľvek na Zemi.